STS-115

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-115
Znak misie
STS-115 patch.svg
Údaje o misii
Názov misie STS-115
Raketoplán: Atlantis
Posádka: 6
Kozmodróm (rampa): (39-b)
Štart: 9. september 2006 15:14:55 UTC
Pristátie: 21. september 2006 10:21:30 UTC
Trvanie: 11 dní 19 hodín 6 minút 35 sekúnd
Počet obehov: ?
Výška: 334-350 km
Inklinácia: 51,6 stupňov
Vzdialenosť: 7,84 mil km
Hmotnosť: ? kg (pri štarte)
 ? kg (pri pristáti)
Fotografia posádky
(Ľ-P) Stefanyshyn-Piperová, Ferguson, Tanner, Burbank, Jett, MacLean
(Ľ-P) Stefanyshyn-Piperová, Ferguson, Tanner, Burbank, Jett, MacLean
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-121 patch.png STS-121 Sts-116-patch.png STS-116

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-115 je označenie letu raketoplánu Atlantis k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Hlavnou úlohou misie bola doprava a montáž ľavej časti nosníka stanice (P3/P4) a páru panelov s fotovoltalickými (slnečnými) článkami.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(v zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie).

Plán misie[upraviť | upraviť zdroj]

Raketoplán má odštartovať koncom augusta alebo začiatkom septembra 2006. V nákladovom priestoru na stanicu vezie ako jediný stavebný komplet dva priehradové nosníky (ITS-P3 a ITS-P4) s dvoma panelmi (4A a 2A) s fotovoltaickými článkami, ktorý bude inštalovaný počas troch výstupov dvojíc astronautov do kozmického priestoru.

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

24. júla sa orbiter Atlantis presunul do montážnej haly VAB, kde bol pripojený k nádrži ET a motorom SRB. Odtiaľ sa 2. augusta začal jeho presun na odpaľovaciu rampu 39-B. Odpočítavanie začalo 24. augusta v čase T-43 hodín o šesť hodín skôr oproti plánu. Prvý predpokladaný termín štartu bol 27. augusta.

25. augusta však do rampy udrel blesk. NASA preto rozhodla, že je nutné skontrolovať rampu aj raketoplán, či nedošlo k poškodeniu. Kvôli overeniu systémov rampy a pretrvávajúcemu nepriaznivému počasiu bol štart odložený o 24 hodín. Ďalšie kontroly ale prinútili NASA preložiť termín štartu na 29. augusta. K Floride sa však navyše začal približovať hurikán Ernesto a preto bol pokus o štart opäť zrušený. Začali sa prípravy na premiestnenie raketoplánu naspäť do montážnej haly VAB. Presun do hangáru mal trvať približne dva dni. Po zlepšení predpovede sa presun zastavil a Atlantis bol prepravený naspäť na štartovaciu rampu. Ďalší pokus o štart bol plánovaný na 6. septembra, ale z dôvodu poruchy palivového článku bol odložený. Najprv bol preložený o necelých 24 hodín na 7. septembra, avšak ukázalo sa, že riešenie problému s palivovou batériou zaberie viacej času a tak bol štart opäť preložený na 8. septembra. Kvôli pretrvávajúcim technickým problémom sa necelú hodinu pred štartom NASA rozhodla zase štart odložiť o 24 hodín na 9. septembra. Štartovacie okno trvá do 13. septembra, ale štart je okrem počasia komplikovaný tým, že let Atlantisu sa nesmie prekrývať s letom vesmírnej lode Sojuz TMA-9.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Štart raketoplánu Atlantis

Záverečné odpočítavanie sa rozbehlo o 17:06 LSEČ v čase T-9 minút. V čase T-8 minút sa od raketoplánu oddelil prístupový mostík. V čase T-4 minúty (17: 11) prebiehali záverečné skúšky hlavných motorov a aerodynamických prvkov. O minútu neskôr bolo zahájené tlakovanie hlavne palivovej nádrže ET. V čase T-6 sekúnd sa zažihli motory SSME a v čase T-0 sekúnd (17:14:55) aj pomocné motory SRB. Po viac ako týždni odkladov sa 9. septembra 2006 o 15:14:55 raketoplán vydal na svoju 11 dňovú misiu k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Štart úspešne pokračoval: O 17:15 začal raketoplán rotovať. O 17:17 sa oddelili motory SRB. O 17:21 sa Atlantis otočil hlavnou nádržou dole, aby ju mohol o 17:24 odhodiť. O 17:55 raketoplán dokončil manéver motorov OMS, čím bol úspešne navedený na obežnú dráhu okolo Zeme.

Spojenie s ISS[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý a druhý deň letu raketoplán upravoval svoju dráhu, aby sa priblížil k medzinárodnej vesmírnej stanici. Druhý deň sa previedla kontrola tepelného štítu pomocou mechanickej ruky OBSS vybavenej laserom a kamerami. Podľa výsledkov tejto prehliadky je tepelný štít absolútne v poriadku. 11. septembra o 11:27 SEČ bola vzdialenosť Atlantisu a ISS menšia ako 1200 metrov. Raketoplán začal manéver BackFlip - otáčku o 360° pre vizuálnu kontrolu tepelného štítu posádkou ISS. O 11:57 začalo pomalé približovanie oboch telies, až sa nakoniec o 12:49 spojili. O 15:33 bol otvorený prielez medzi stanicou a raketoplánom a obe posádky sa stretli. Ešte v ten istý deň bol manipulačným ramenom RMS vyzdvihnutý nosník P3/P4 z nákladového priestoru raketoplánu. Potom ho prevzal staničný manipulátor, ktorý ho takmer pripojil k stanici. K úplnému spojeniu došlo až nasledujúceho dňa, aby sa vyrovnali teploty oboch nosníkov a správne na seba dosadli spojovacie skrutky a úchyty.

animácia preberania nosníka P3/P4 staničným manipulátorom ISS

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup do otvoreného priestoru, EVA-1, sa uskutočnil 12. septembra. Do vesmíru vystúpili Joe Tanner a Heidemarie Stefanyshyn-Piperová. Cieľom prvého výstupu do kozmu bolo prepojenie kábelov medzi časťou nosníka P1 a dovezenou časťou P3/P4 a príprava na rozvinutie slnečných panelov PVM-P4. Výstup trvajúci 6 hodín 26 minút prebehol dobre a astronauti vykonali aj časť práce plánovanej pre druhý výstup.

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý výstup do kozmu sa uskutočnil 13. 9. Výstup absolvovala dvojica Burbank, MacLean. Cieľom bolo pokračovanie v pripájaní časti nosníku P3/P4 k ISS. Celý výstup trval 7 hodín a 11 minút.

Rozvinutie solárnych panelov[upraviť | upraviť zdroj]

Rozvinutie slnečných panelov bolo vykonané 14. 9. Jeho začiatok sa trochu skomplikoval, pretože jeden z motorov rotačného systému SARJ (Solar Alpha Rotary Joint) sa nerozbehol ako mal. Išlo však len o chybu software a technikom NASA sa podarilo tento problém odstrániť. Obidve časti slnečných panelov sa rozvíjali na etapy. Najprv boli zakaždým rozvinuté na 49% a potom sa ich rozvíjanie zastavilo približne na pol hodiny, aby sa panely prispôsobili okolitej teplote. Potom rozvíjanie prebehlo až do 100%.

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

Posledný výstup do kozmu, EVA-3 prebehol 15. 9. Absolvovali ho opäť Tanner a Stefanyshyn-Piper. Úlohou výstupu bol nielen pokračovanie montáže časti nosníku P3/P4 a nových slnečných panelov, ale tiež demontáž vedeckých experimentov na vonkajšej strane stanice, prípravné práce pre ďalšiu misiu raketoplánu (STS-116) a snímkovanie nábežnej hrany krídla Atlantisu pomocou infračervenej kamery. Astronauti počas výstupu demontovali panel experimentu MISSE s ITS-P6, nainštalovali kryty šroubov držiacich servosystém BGA BGA (Beta Gimbal Assembly) na nosníku ITS-P6, uvoľnili aretačné poistky radiátoru PVR na ITS-P4 (radiátor bol rozložený v priebehu tohoto výstupu), pripravili plošiny na zachytenie nôh APFR na ITS-P4 pre budúce výstupy, vyčistili jazdnú dráhu mobilného transportéru MT, vymenili súpravu č. 1 BSP (Baseband Signal Processor) na ITS-S1 a vymenili nosník antény SASA (S-band Antenna Support Assembly). Nakoniec ešte infračervenou kamerou nasnímali nábežné hrany krídel raketoplánu. Výstup EVA-3 trval celkove 6 hodín 42 minút.


Fotografia nových solárnych panelov na ISS

V sobotu 16. 9. mali obidve posádky voľný deň, počas ktorého prebehla tlačová konferencia. Nasledujúceho dňa, 17. septembra. o 14:50 SEČ sa Atlantis odpojil od ISS a previedol tradičný oblet okolo stanice. Pôvodne bolo pristátie plánované na 20. septembra. 18. 9. prebehli ďalšie testy OBSS. 19. 9. prebiehali prípravy na plánované pristátie. V okolí Atlantisu však boli spozorované neznáme objekty. Z dôvodu možného poškodenia raketoplánu aj z dôvodu zlého počasia na Floride NASA odložila pristátie o jeden deň. Nasledujúceho dňa boli opäť spozorované neznáme objekty, ale nijaké poškodenie tepelného štítu nebolo zistené.

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

21.septembra dalo riadiace stredisko povolenie na pristátie na Kennedyho vesmírnom stredisku. Pristávací manéver sa začal 160-sekundovým zážihom motorov OMS. Pristávací manéver prebehol hladko. Raketoplán pristál 21. september 2006 o 12:21 SEČ a o minútu neskôr sa zastavil. Pokiaľ berieme ako koniec misie chvíľu, kedy sa kolesá Atlantisu zastavili na pristávacej dráhe, tak misia STS-115 trvala 11 dní 19 hodín 7 minút a 21 sekúnd.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]