STS-113

**STS-113**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-113
COSPAR ID:	2002-052A
Raketoplán:	Endeavour
Posádka:	7
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	24. november 2002
Pristátie:	7. december 2002
Trvanie:	13 dní 18 hodín 48 minút 38 sekúnd
Apogeum:	397 km
Perigeum:	379 km
Doba obehu:	92,3 min.
Inklinácia:	51,6°
Vzdialenosť:	9 miliónov km
Hmotnosť:	2 050 749 kg (pri štarte) ; 91 498 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
	; (Ľ-P): Paul S. Lockhart, Michael E. Lopez-Alegria, John B. Herrington, a James D. Wetherbee
Navigácia
STS-112	STS-107
	Kozmonautický portál

STS-113 bola misia amerického raketoplánu Endeavour. Cieľom letu bolo dopravenie celej posádky Expedície 6 na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) a doprava a montáž zariadení pre stanicu: tretieho dielu priehradového nosníka ITS, plošiny CETA-2 a radiátoru systému ATCS. V priebehu letu sa uskutočnili 3 výstupy do otvoreného vesmíru (EVA).

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

James D. Wetherbee (6), Veliteľ
Paul S. Lockhart (2), Pilot
Michael Lopez-Alegria (3), Letový špecialista
John B. Herrington (1), Letový inžinier

Iba štartuje (posádka Expedície 6)[upraviť | upraviť zdroj]

Kenneth D. Bowersox (5), Veliteľ ISS
Nikolaj Budarin (3), Letový inžinier ISS - RSA
Donald R. Pettit (1), Letový inžinier ISS

Iba pristáva (posádka Expedície 5)[upraviť | upraviť zdroj]

Valerij Korzun (2), Veliteľ ISS - RSA
Peggy Whitsonová (1), Letový inžinier ISS
Sergej Treščov (1), Letový inžinier ISS - RSA

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

V nákladovom priestore raketoplánu boli v čase štartu umiestnené už spomínané diely pre ISS: priehradová konštrukcia ITS-P1, radiátor termoregulačného systému ATCSR-P1 a vozíček CETA-2. Okrem toho sa tam nachádzal spojovací uzol ODS (Orbiter Docking System) pre spojenie raketoplánu s ISS a vonkajšia prechodová komora EAL (External Airlock), v ktorej bolo vybavenie pre výstup astronautov do otvoreného vesmíru: 2 skafandre, pútacie laná a náradie. Ďalej sa v nákladovom priestore nachádzal ešte nosník s vypúšťacím zariadením pre dve miniatúrne družice MEPSI a manipulačné rameno RMS (Remote Manipulator System). Celková hmotnosť nákladu bola okolo 14 ton a jeho hodnota 390 mil. USD.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodný dátum štart Endeavouru bol 11. november, no postupne bol odkladaný až na 24. november. Prvotnou príčinou odkladu boli problémy s tesnením na jednom z potrubí. Pri jeho oprave však došlo k ďalšiemu poškodeniu, tentoraz tepelnej izolácie manipulátoru RMS. V novom termíne štartu zase nevyhovovalo počasie na záložných letiskách, kde by musel orbiter v prípade núdze pristávať a tak sa štart uskutočnil až 24. novembra o 00:49:47 UT.

V priebehu navádzania na suborbitálnu dráhu pomáhajú hlavným motorom SSME ešte aj orbitálne motory OMS (Orbital Maneuvering System). Pri tomto lete sa však po vypnutí OMS neuzavrel ventil pravého motoru OMS a zostal otvorený na 96 %. V čase 00:58:17 UT boli hlavné motory SSME vypnuté, onedlho bola odhodená už nepotrebná nádrž ET. Endeavour sa pohyboval po suborbitálnej dráhe až do 01:27 UT, kedy ho manéver ľavým motorom OMS naviedol na obežnú dráhu okolo Zeme.

Počas prvého dňa letu sa otvorili dvere do nákladového priestoru. Posádka skontrolovala náklad na obytnej palube a pomocou kamery na manipulátore OMS urobila aj prehliadku nákladu v nákladovom priestore. Do poklopu spojovacieho uzla ODS tiež nainštalovala televíznu kameru.

K spojeniu s ISS došlo už nasledujúceho dňa, 25. novembra v čase 21:59 UT. Raketoplán sa pripojil k uzlu PMA-2 nad južným Pacifikom. Krátko po spojení sa objavilo niekoľko malých problémov: na krátky čas prestali americké silové zotrvačníky stabilizovať stanicu a stabilizáciu prebral raketoplán. Taktiež nepracoval systém vnútornej komunikácie ICOM-A prepájajúci raketoplán s komplexom stanice.

EVA-1[upraviť | upraviť zdroj]

Nosník ITS-P1 bol pripojený k pravobočnému konci stredového nosníku ITS hneď nasledujúci deň (26. novembra). Potom v čase 19:49 UT dvojica astronautov Lopez-Alegria a Herrington zahájili prvý výstup do otvoreného vesmíru z modulu Quest. V priebehu výstupu trvajúceho 6 hodín 46 minút oživovali a prepájali systémy ITS-P1. Výstup ukončili z hľadiska svetového času nasledujúceho dňa, 27. novembra v čase 02:34 UT. 27. novembra pokračovalo prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou a riadiace stredisko MCC v Houstone zablahoželalo Wetherbeemu k 50. narodeninám.

EVA-2[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý plánovaný výstup do otvoreného priestoru (EVA-2) uskutočnili opäť Lopez-Alegria a Herrington v noci z 28. na 29. novembra. Počas výstupu pokračovali v oživovaní ITS-P1. Rýchlospojkami QD (Quick Disconnect) prepojili amoniakové potrubia termoregulačného systému ATCS medzi segmentami ITS-S0 a ITS-P1, demontovali oba kýlové tŕne z koľajovej dráhy segmentu ITS-P1, a nainštalovali ďalší retranslačný systém. Na záver výstupu premiestnili vozík CETA-2 na ITS-S1 a vzhľadom na dostatok času uvoľnili v nadpláne všetkých 18 zámkov, ktoré držali v priebehu štartu panely radiátorov ATCSR-P1 (Active Thermal Control System Radiator - Port One) systému ATCS v zloženom stave. Výstup sa skončil v čase 00:46 UT a trval 6 hodín 10 minút. Zvyšok dňa pokračovalo prekladanie nákladu a piata základná posádka slávnostne predala riadenie stanice 6. základnej posádke.

EVA-3[upraviť | upraviť zdroj]

Tretí výstup do kozmu (EVA-3) uskutočnili Lopez-Alegria a Herrington opäť v noci, z 30. novembra na 1. decembra. Cieľom tohto najdlhšieho výstupu (trval presne 7 hodín) bola inštalácia 33 objímok SPD na rýchlospojky QD. Okrem toho prebiehali počas výstupu testy mobilného transportéru MT, ktorý mal astronautom pomôcť pri inštalácii SPD na niektorých nedostupných miestach. Pri pokuse o prejazd na koniec nového nosníku ITS-P1 sa však MT nečakane zastavil asi 3 metre pred plánovanou konečnou zastávkou. Ako Herrington zistil, stalo sa to preto, lebo prepájacie káble mobilného transportéru sa zachytili o anténu pre spojenie so Zemou. Herringtonovi sa na druhý pokus podarilo anténu vyklopiť a transportér opäť uviezť do prevádzky, avšak montáž objímok SPD musel vykonať ručne, bez transportéru. Napriek tomu sa všetky plánované práce podarilo dokončiť.

1. decembra bolo ukončené prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Raketoplán svojimi motormi ešte upravil dráhu celého komplexu. 2. decembra v čase 17:52 UT sa uzavrel prielez medzi stanicou a raketoplánom. Po kontrole hermetickosti spoja a oživení spojovacieho uzla sa Endeavour v čase 20:05 UT odpojil od ISS. Potom absolvoval inšpekčný oblet okolo stanice a po jeho skončení sa od nej vzdialil. V čase 22:05 UT boli z nákladového priestoru vypustené dve pikodružice MEPSI (MEMS-based (Microelectromechanical Systems) Picosat Inspector) spojené lankom.

Prípravy na pristátie a pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

3. decembra prebehli kontroly raketoplánu pred pristátím a upratovanie vnútorných priestorov raketoplánu. Pristátie na Kennedyho vesmírnom stredisku malo prebehnúť 4. decembra a prípravy naň sa aj začali, vrátane uzavretia dverí do nákladového priestoru. Vzhľadom na nepriaznivé počasie nad kozmodrómom však bolo pristátie odložené o jeden deň. Prípravy na pristátie sa teda obnovili nasledujúceho dňa, 5. decembra. Pre nepriaznivé počasie na Kennedyho vesmírnom stredisku však bolo opäť odvolané a odložené o jeden deň. Aj 6. decembra sa však zopakoval predchádzajúci scenár - pristátie bolo pre zlé počasie opäť odvolané a preložené o jeden deň. Tentoraz sa však už začala aktivácia základne Edwards AFB ako náhradného pristávacieho miesta.

Pristátie raketoplánu napokon prebehlo na Kennedyho vesmírnom stredisku 7. decembra. V čase 18:31:33 UT sa začal brzdiaci manéver dvojicou motorov OMS a po jeho ukončení sa raketoplán natočil do polohy pre vstup do atmosféry. Do atmosféry vstúpil oficiálne o 19:05:41 UT a o 19:37:12 UT dosadol hlavným podvozkom na dráhu 33 Kennedyho vesmírneho strediska. Zastavil sa v čase 19:38:25 UT. Išlo o posledné úspešné pristátie raketoplánu pred tragickou haváriou Columbie. Keďže po havárii Columbie boli všetky lety raketoplánov pozastavené, po tomto lete nijaký iný raketoplán nenavštívil ISS po dobu vyše dva a pol roka.