STS-132

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-132
Znak misie
STS-132 patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-132
Raketoplán: Atlantis
Posádka: 6
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 14. máj 2010, 18:28 UTC [1]
Pristátie: 26. máj 2010, 12:49 UTC
Trvanie: 11 dní 18 hodín 29 minút 9 sekúnd
Počet obehov: 186
Apogeum: 359 km
Perigeum: 335 km
Doba obehu: 91 min.
Inklinácia: 51,6
Vzdialenosť: 7.853.563km
Fotografia posádky
Sedia: Ken Ham (uprostred), Garrett Reisman (vľavo), Stephen Bowen (vpravo), Stoja zľava: Michael Good, Tony Antonelli, Piers Sellers
Sedia: Ken Ham (uprostred), Garrett Reisman (vľavo), Stephen Bowen (vpravo), Stoja zľava: Michael Good, Tony Antonelli, Piers Sellers
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
STS-131 patch.svg STS-131 STS-133 patch.png STS-133

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-132 bola misia raketoplánu Atlantis k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Jej cieľom bol dovoz ruského modulu Rassvet (Mini Research Module 1) k ISS. O tejto misii bolo oznámené, že je to posledný let orbitera Atlantis ale neskôr bola schválená misia STS-135, ktorú absolvuje práve Atlantis. Počas misie sa uskutočnili tri vesmírne prechádzky.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Štatistiky[upraviť | upraviť zdroj]

Predštartovné prípravy[upraviť | upraviť zdroj]

Vykladanie nádrže ET z transportéra, na ktorom dorazila do haly VAB

13. apríla sa orbiter Atlantis presunul z prípravného hangáru OPF (Orbiter Processing Facility) do montážnej haly VAB (Vehicle Assembly Building). V nej bol spojený so zostavou skladajúcou sa z nádrže ET a štartovacích motorov SRB. 22. apríla sa na mobilnej vypúšťacej plošine presunul na rampu 39-A. 24. apríla prebehol test odpočítavania TCDT (Terminal Count Down Test). Ostré odpočítavanie sa začalo 11. mája, kedy tiež na kozmodróm dorazila jeho šesťčlenná posádka. Odpočítavanie pred štartom prebiehalo pokojne a bez neplánovaných prerušení. Predpoveď počasia dávala 75-percentnú šancu na štart. V deň štartu okolo 16:48 SELČ dorazila posádka na rampu a začala nastupovať do raketoplánu - ako prvý veliteľ Kenneth Ham, posledný letový špecialista Michael Timothy.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

1. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Štart

Raketoplán Atlantis po bezproblémovom odpočítavaní odštartoval 14. mája 2010 o 18:20:09 UTC (20:20:09 SELČ). Po manévroch motormi OMS posádka otvorila nákladový priestor raketoplánu a začala sa pripravovať na spojenie so stanicou ISS, kde už na nich čakala stála posádka - Expedícia 23.

2. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Atlantis sa približuje k stanici

Posádka Atlantisu vykonala štandardnú kontrolu tepelnej ochrany raketoplánu OBSS (Orital Boom Sensor System), niekoľko manévrov pre priblíženie k stanici a pokračovala v prípravách na spojenie (inštalácia spojovacej kamery, vysunutie stykovacieho mechanizmu).

3. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Po záverečných zbližovacích manévroch sa raketoplán pripojil k Medzinárodnej vesmírnej stanici 16. mája 2010 o 16:28 SELČ. Nasledovalo privítanie posádky na stanici a prekladanie nákladu z raketoplánu na ISS. Potom staničný manipulátor SSRMS vyzdvihol z nákladového priestoru raketoplánu plošinu ICC a preniesol ju na mobilnú základňu stanice k dočasnému uskladneniu.

4. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý výstup do otvoreného priestoru (EVA-1) uskutočnili Bowen a Reisman od 13:54 SELČ. Behom výstupu nainštalovali záložnú anténu SGANT na nosník Z1, namontovali konštrukciu EOTP na manipulátor Dextre a na plošine ICC uvolnili skrutky akumulátorov určených na výmenu v nosníku P6.

5. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Ruský modul Rassvet MRM1 (Mini Research Module 1) bol vyzdvihnutý z nákladového priestoru raketoplánu pomocou staničného manipulátoru SSRMS a pripojený k spodnému spojovaciemu uzlu modulu Zarija.

6. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý výstup do kozmu uskutočnili Bowen a Good. Najprv uvolnili zaseknutý kábel na jednotke OBSS, ale hlavnou náplňou výstupu EVA-2 bola výmena akumulátorov na nosníku P6. Astronauti vymenili 4 zo 6 akumulátorov ( o 1 oproti plánu). Na konci ešte dotiahli skrutky na anténe SGANT, takže anténa mohla byť aktivovaná. Výstup EVA-2 trval celkom 7 hodín a 9 minút.

7. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

20.5.2010 bol modul Rassvet na ISS prvý raz otvorený a vstúpili doň kozmonauti. Tiež sa pokračovalo v prenášaní nákladu medzi raketoplánom a stanicou. V druhej polovici dňa mala posádka osobné voľno.

Steve Bowen počas EVA-2

8. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

pri výstupe EVA-3 Good a Reisman vymenili zostávajúce akumulátory na nosníku P6. Plošinu ICC aj zo starými akumulátormi preniesol staniční manipulátor SSRMS na mobilnú staničnú základňu.

9. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Plošina ICC bola premiestnená naspäť do nákladového priestoru raketoplánu, pokračovalo prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou a posádka mala aj trochu osobného voľna.

10. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Prenášanie nákladu bolo dokončené a konala sa tlačová konferencia posádok na ISS. Potom sa posádky rozlúčili, uzavreli sa prielezy medzi raketoplánom a stanicou a Atlantis sa odpojil od ISS o 17:22 SELČ. Po štandardnom inšpekčnom oblete stanice raketoplán odletel do bezpečnej vzdialenosti.

11. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka vykonala záverečnú kontrolu tepelného štítu raketoplánu pomocou senzorov OBSS.

12. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Astronauti sa začali pripravovať na návrat na Zem: vykonali testy raketoplánu a ďalšie činnosti pred pristátím (upratovanie kabíny, zaklopenie parabolickej antény,).

Pristátie orbitera Atlantis

13. letový deň[upraviť | upraviť zdroj]

Raketoplán Alantis pristál na dráhe SLF (Shuttle Landing Facility) na Kennedyho vesmírnom stredisku. Hlavne kolesá dosadli na dráhu o 12:48:11 UTC a raketoplán zastavil po 1 minúte a 7 sekundách.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Consolidated Launch Manifest [online]. NASA, [cit. 2009-05-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]