STS-71

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-71
Znak misie
Sts-71-patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-71
Raketoplán: Atlantis
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 27. jún 1995
Pristátie: 7. júl 1995
Trvanie: 9 dní 19 hodín
23 minút 9 sekúnd
Počet obehov: 153
Apogeum: km
Perigeum: km
Inklinácia: 51,6 stupňov
Vzdialenosť: 4,1 milióna km
Hmotnosť: kg (pri štarte)
kg (pri pristáti)
Fotografia posádky
STS-71 crew.jpg
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-67-patch.png STS-67 Sts-70-patch.png STS-70

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-71 bola misia raketoplánu Atlantis. Cieľom letu bolo prvé stretnutie raketoplánu s ruskou orbitálnou stanicou Mir. Raketoplánom sa na Zem vracala pôvodná trojčlenná posádka stanice, ktorú vystriedala nová dvojčlenná posádka.

Posádka raketoplánu[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

pohľad na spojovací uzol v montážnej hale

Prípravy na misiu STS-71 začali s mimoriadne veľkým predstihom, už v roku 1992. V závodoch Rockwell International v Downey bola vyrobená nová a zmodernizovaná verzia spojovacieho uzla APAS. Prvý spojovací uzol bol použitý pri lete Sojuz Apollo. Aj orbiter Atlantis prešiel zmenami. Vlastné prípravy na let začali v hangári OPF. 20. apríla 1995 bol družicový stupeň prevezený do budovy VAB, nasledujúci deň ho technici pripojili k motorom SRB a nádrži ET a 26. apríla sa celá zostava presunula na rampu 39-A. Odpočítavanie bolo zahájené 20. júna o 13.30 UT. Štart bol dvakrát odložený, až napokon raketoplán vyštartoval 27. júna 1995 o 19.32.19,044 UT, presne na začiatku štartovacieho okna. V T +45 min sa uskutočnil manéver OMS-2. Trval len 45 sekúnd a naviedol družicový stupeň na dráhu vo výške iba 157-292 km. Šlo o najnižšiu dráhu v histórii letov raketoplánov. Nízka dráha bola zvolená zámerne, pretože umožňovala čo najrýchlejšie približovanie k Miru. Ďalší manéver o 23.11 UT zvýšil dráhu na 293 až 389 km, čím ale klesla rýchlosť približovania z 1630 na 520 km za obeh. 28. júna previedli piloti ďalší manéver, aby Atlantis prešiel na dráhu 300-391 km a 29. júna posledný manéver na zvýšenie perigea. Potom Gibson uskutočnil záverečný približovací manéver. K vlastnému spojeniu oboch telies došlo o 13.00 UT, presne v plánovanom okamihu. Po dosiahnutí tohoto úspechu zavládla radosť v Houstone aj v Kaliningrade. Potom astronauti začali napúšťať vzduch do spojovacieho modulu. Za 90 minút mohol Gibson otvoriť vztupný prielez a obe posádky sa stretli. Po prenesení osobnej výbavy prevzal Anatolij Solovjov velenie na Mire a Nikolaj Budarin funkciu palubného inžiniera. Na palube Spacelabu sa uskutočnili experimenty prevažne z lekársko-biologickej oblasti. Súbežne s tým bol na Mir premiestňovaný náklad. Obe telesá sa od seba oddelili 4. júla o 11.10 UT. Atlantis sa vydal na pomalý oblet stanice, potom prešiel na samostatnú dráhu. Pristávací manéver začal o 13.45 UT zážihom motorov OMS. Raketoplán vstúpil do atmosféry a pristál na Kennedy Space Center. K úplnému zastaveniu stroja došlo o 14.55.27 UT.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]