STS-122

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-122
Znak misie
STS-122 patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-122
Raketoplán: Atlantis
Posádka: 7
Kozmodróm (rampa): (39-A)
Štart: 7. februára 2008 20:45 SEČ
Pristátie: 20. februára 2008 15:07 SEČ
Trvanie: 12 dní 18 hodín 22 minút
Doba obehu: 91,6 minút
Inklinácia: 51,6°
Hmotnosť: 2 051 829 kg [1] (pri štarte)
93 536 kg [1] (plánovaná pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P predný rad) Stephen N. Frick, Leopold Eyharts, Alan G. Poindexter (Ľ-P zadný rad) Leland D. Melvin, Rex J. Walheim, Stanley G. Love a Hans Schlegel
(Ľ-P predný rad) Stephen N. Frick, Leopold Eyharts, Alan G. Poindexter (Ľ-P zadný rad) Leland D. Melvin, Rex J. Walheim, Stanley G. Love a Hans Schlegel
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts-120-patch.svg STS-120 STS-123 patch.png STS-123

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-122 je misia amerického raketoplánu Atlantis. Hlavným cieľom tejto misie bolo dopraviť k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) európsky výskumný modul Columbus a vymeniť člena posádky stanice. Namiesto vracajúceho sa Daniela Taniho sa novým členom Expedície 16 ISS stal Léopold Eyharts – francúzsky astronaut (ESA).

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Nový člen posádky ISS (Expedícia 16)[upraviť | upraviť zdroj]

Vracajúci sa člen posádky ISS (Expedícia 16)[upraviť | upraviť zdroj]

Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

Columbus[upraviť | upraviť zdroj]

Modul Columbus po doručení na Kennedyho vesmírne stredisko
Bližšie informácie v hlavnom článku: Columbus (ISS)

Európske vedecké laboratórium Columbus má tvar valca s dĺžkou 6,871 metra, priemerom 4,487 metra a štartovacou hmotnosťou 12 800 kg. Tvar modulu je veľmi podobný viacúčelovému transportnému modulu MPLM (Multi-Purpose Logistics Module), obidva boli navrhnuté na prepravu v nákladovom priestore raketoplánu. Jedna kónická strana je vybavená laboratórnou technikou a počítačmi, na druhom konci je umiestnený prielez, ktorým bude laboratórium spojené s modulom Harmony. Modul bol postavený v závode v Brémach v Nemecku, na Floridu bol prepravený pomocou lietadla Airbusu Beluga v roku 2006. Riadiace stredisko modulu Columbus Control Centre sídli v Oberpfaffenhofene v Nemecku.

Columbus vypĺňa celú zadnú časť nákladového priestoru raketoplánu. Na ľavej hornej strane nákladového priestoru sa nachádza manipulačné rameno RMS (Remote Manipulator System), na protiľahlej hrane sa nachádza predlžovacia tyč OBSS (Orbital Boom Sensor System). V strednej časti nákladového priestoru je ďalej umiestnená plošina ICC-L (Integrated Cargo Carrier – Lite), na ktorej je umiestnená nádrž na dusík pre stanicu ISS NTA (Nitrogen Tank Assembly). Okrem tejto nádrže sú na plošine umiestnené 2 externé zariadenia modulu Columbus: Prvým je platforma EuTEF (European Technology Exposure Facility) nesúca deväť výmenných experimentov. Pri návrate bude na plošine umiestnený chybný silový zotrvačník CMG (Control Moment Gyroscope). Druhým externým zariadením je observatórium SOLAR/SMO (Solar Monitoring Observatory), obsahujúce dvojicu zariadení: SOVIN (Solar Variable and Irradiance Monitor) a SOLPEC (SOLar SPECtral Irradiance Measurements). SOLAR aj EuTEF boli neskôr namontované na vonkajší povrch modulu Columbus. Pred nimi je na ľavoboku umiestnená distribučná rozvodná jednotka SPDU (Shuttle Power Distribution Unit) a na pravoboku je záchytné zariadenie pre modul Columbus PDGF (Power Data Grapple Fixture). Pred nimi sa nachádza spojovací uzol ODS (Orbital Docking System) nevyhnutný pre spojenie raketoplánu so stanicou.

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Atlantis počas prepravy na štartovaciu rampu 39-A prostredníctvom transportéra Crawler

Externá palivová nádrž (ET-125) bola privezená do Kennedyho vesmírneho strediska 14. septembra 2007. Bola dopravená loďou z továrne Michoud Assembly Facility v Luisiane. Externá nádrž bola najprv vo (VAB) podrobená skúškam a 18. októbra bola pripojená k pomocným raketovým motorom (SRB). Raketoplán Atlantis sa z hangáru OPF presunul do haly VAB 4. novembra, ešte počas trvania misie raketoplánu Discovery STS-120. Vo VAB bol orbiter pripojený k vonkajšej palivovej nádrži ET a k pomocným motorom SRB a 10. novembra sa táto zostava presunula na štartovací komplex 39-A. V dňoch 19.20. novembra prebehlo skúšobné odpočítavanie TCDT (Terminal Count Down Test). Štart bol pôvodne naplánovaný na 6. decembra 2007 v čase 22:31 SEČ. 30. novembra NASA potvrdila, že raketoplán Atlantis je pripravený odštartovať v tomto termíne.[3]. 4. decembra o 1:00 SEČ začalo ostré odpočítavanie v čase T-43 hodín. Kvôli zlyhaniu dvoch snímačov ECO pri plnení nádrže ET však štart musel byť odvolaný. Nový plánovaný termín štartu bol 9. december 2007 o 21:21 SEČ. 9. decembra pri plnení nádrže však jeden zo senzorov ECO opäť zlyhal, preto bol štart znova odvolaný a odložený predbežne na 2. januára 2008. Neskôr bol dátum štartu zmenený na 10. januára, ale po schôdzi manažérov 27. decembra 2007 bol odložený na neurčito.

29. decembra bol z nádrže ET vymontovaný chybný konektor. Po zhodnotení postupu prác bolo 11. januára oznámené, že nový dátum štartu je 7. február 2008. 4. februára v čase 23:00 SEČ bolo začaté odpočítavanie na štart 7. februára v čase 20:45 SEČ. Hoci predpovede počasia dávali len 30 % šancu na štart 7. februára, predštartové prípravy pokračovali. 7. 2 o 20:37 dal Doug Lyons, riaditeľ predštartových operácií, súhlas s pokračovaním odpočítavania.

Raketoplán Atlantis štartuje na misiu STS-122, dvadsiatu štvrtú misiu raketoplánu k ISS

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Štart[upraviť | upraviť zdroj]

Atlantis odštartoval 7. februára 2008 v čase 20:45 SEČ (19:45 UTC). V čase 20:47 sa od jeho nádrže ET oddelili štartovacie motory SRB, ktoré potom pristáli v mori. Ľavému motoru sa pritom neotvoril jeden z troch padákov, ale napriek tomu pristál bez poškodenia. O 20:54 došlo k manévru MECO, čiže vypnutiu hlavných motorov SSME. Nasledovalo odhodenie nádrže ET v čase T + 08:55 Atlantis sa ďalej pohyboval po suborbitálnej dráhe, ktorú v čase T + 37:58 zmenil na obežnú dráhu. Podľa predbežných informácií z riadiaceho strediska bolo odpadávanie tepelnej izolácie z nádrže ET minimálne a zatiaľ nebol zistený nijaký dopad na raketoplán. V čase 19:45:46.5 UT však bol spozorovaný odpadnutý úlomok izolačnej peny z ľavého motoru SRB.[4].

O 23:00 SEČ boli otvorené dvere do nákladového priestoru a bola vyklopená a aktivovaná anténa pre Ku pásmo pre spojenie s geostacionárnou družicou TDRSS. 8. februára Atlantis vykonával kontrolu tepelného štítu prostredníctvom nástavca OBSS umiestneného na konci manipulátoru RMS a zároveň zmenšoval svoju vzdialenosť od ISS.

9. február (letový deň 3)[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vzdialenosti 20 km od stanice dostala posádka Altantisu od riadiaceho strediska súhlas s vykonaním manévru TI. Tl je približovací manéver, v tomto prípade približne 14-sekundový zážih ľavého motoru OMS. Nasledovali 4 korekčné manévre, posledným z nich v čase 15:54:22 UT bolo zahájená vyrovnávanie rýchlosti s ISS. V čase 16:24 UT vo vzdialenosti 180 metrov od stanice Atlantis začal manéver RPM (Rotation Pitch Maneuver), počas ktorého posádka ISS snímkovala jeho tepelný štít. Manéver bol ukončený v čase 16:32 UT. raketoplán sa začal opäť približovať k ISS. V čase 16:48 UT dalo riadiace stredisko súhlas so spojením. V čase 17:17 UT, viac než 7 minút skôr oproti plánu sa raketoplán Atlantis pripojil k uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) Medzinárodnej vesmírnej stanice. Do 17:35 UT pokračovalo pevné spojenie s komplexom, nasledovala kontrola hermetickosti spoja a v čase 18:40 UT došlo k otvoreniu prielezu medzi raketoplánom a stanicou. Po privítaní posádok nasledovalo bezpečnostné školenie posádky raketoplánu.[4]

10. február (letový deň 4)[upraviť | upraviť zdroj]

V tento deň mal prebehnúť prvý výstup do otvoreného priestoru (EVA-1), ktorý bol však odložený vzhľadom na zdravotné problémy astronauta Schlegela. Výstup bol preložený na 11. februára (začiatok v čase 14:35 UT), celá misia bola predĺžená o 24 hodín a bolo rozhodnuté, že pri výstupe Schlegela nahradí Stanley Glen Love. Jednodenný odklad nastal preto, aby sa Love mohol pripraviť na výstup namiesto chorého Schlegela a osvojiť si všetky potrebné procedúry. 10. februára posádka prenášala náklad medzi raketoplánom a stanicou, nacvičovala prácu s manipulátorom SSRMS a vykonala inšpekciu podozrivých miest tepelnej ochrany raketoplánu prístrojmi OBSS, ktoré však boli tentoraz pripevnené na staničnom manipulátore SSRMS. Na základe výsledkov tejto inšpekcie sa neskôr rozhodne, či bude nutné opraviť tieto miesta pri výstupe do kozmu.

11. február (letový deň 5)[upraviť | upraviť zdroj]

Astronauti Walheim a Love začali dýchať kyslík z masiek v rámci príprav na prvý výstup do otvoreného priestoru. Potom si za pomoci ďalších členov posádky obliekli skafandre a premiestnili sa do prechodovej komory Quest. Prebehla dekompresia prechodovej komory a v čase 15:13 SEČ dvojica astronautov oficiálne začala výstup do kozmu prepojením skafandrov na vlastné batérie.

Modul Columbus po vytiahnutí z nákladového priestoru Atlantisu

Hlavnou náplňou prvého výstupu do kozmu bola príprava modulu Columbus na prenesenie a pripojenie ku komplexu ISS. V rámci týchto príprav astronauti najprv pripevnili špeciálny energetický a dátový držiak PDGF (Power Data Grapple Fixture), ktorý umožnil uchopenie modulu diaľkovými manipulátormi. V čase 19:40 sa astronautom podarilo dokončiť kompletnú inštaláciu PDGF a spätnú montáž vonkajších krytov na modul Columbus. Potom sa mali venovať demontovaniu potrubia dusíka a odstraňovaniu nádrže dusíka NTA (Nitrogen Tank Assembly). Táto nádrž má byť potom nahradená novou plnou nádržou, ktorú doviezol raketoplán. Modul Columbus bol zatiaľ zachytený staničným manipulátorom a vyzdvihnutý z nákladového priestoru Atlantisu. Keďže inštalácia PDGF trvala astronautom dlhšie, než sa predpokladalo, museli si ísť doplniť zásoby kyslíka do prechodovej komory. Modul Columbus bol zatiaľ premiestnený k modulu Harmony a v čase 22:45 zaklapli a boli dotiahnuté ich zámky. Modul Columbus sa tým stal súčasťou Medzinárodnej vesmírnej stanice. Plánované odpojenie káblov a hadíc od nádrže NTA muselo byť preložené na začiatok ďalšieho výstupu (EVA-2), ktorý má prebehnúť 13. februára. Walheim len pripravil spoj na dočasné zachytenie nádrže NTA pri výmene a povolil štyri hlavné skrutky, ktoré držali nádrž v konštrukcii P1. Výstup sa skončil v čase 23:11 SEČ a trval 7 hodín 58 minút.

12. február (letový deń 6)[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitou udalosťou 6. letového dňa bol prvý vstup posádky do modulu Columbus a jeho postupné oživovanie. Prvý vstúpil do modulu astronaut Eyharts v čase okolo 20:00 UT. technici na Zemi zatiaľ dokončili hodnotenie poškodenia tepelného štítu na jednom z modulov OMS a rozhodli, že oprava v tomto prípade nie je nutná a teda ani neprebehne.[5]

13. február (letový deň 7)[upraviť | upraviť zdroj]

Prebehol druhý výstup do kozmu (EVA-2), ktorý absolvovala už podľa pôvodného plánu dvojica Walheim a Schlegel. Hlavnou úlohou druhého výstupu do kozmu bola výmena nádrže NTA (Nitrogen Tank Assembly) v nosníku ITS-P1. Táto nádrž poskytuje tlakový plyn pre udržanie správneho tlaku amoniaku v chladiacich okruhoch stanice. V čase 15:27 SEČ bol druhý výstup do kozmu oficiálne zahájený.

Walheim pripravil novú nádrž v nákladovom priestore orbitera na prenesenie, Schlegel zatiaľ odpájal káble od starej nádrže – táto činnosť bola pôvodne plánovaná na EVA-1. Walheim potom preniesol novú nádrž NTA k P1, kde ju pripevnil na vozík CETA. Stará nádrž bola vytiahnutá a pripevnená na druhý okraj CETA a na jej miesto bola pripevnená nová nádrž, kde bola priskrutkovaná a napojená na prívodové hadice a káble. Starú nádrž doniesol Walheim k raketoplánu, kde bola pripevnená do konštrukcie ICC, aby mohla byť bezpečne dopravená na Zem. Schlegel zatiaľ inštaloval tepelné kryty na modul Columbus. Potom astronauti ešte upevnili niektoré uvoľnené panely slúžiace ako ochrana proti mikrometeoroidom na module Destiny. V čase 21:12 UT sa výstup skončil. Trval 6 hodín 45 minút, plán bol 6 hodín 30 minút.

Manažéri NASA rozhodli, že misia STS-122 bude predĺžená o jeden deň, aby mali posádky viac času na oživovanie modulu Columbus. Oddelenie od stanice má preto prebehnúť až 18. februára a pristátie Atlantisu 20. februára v čase 15:06 SEČ.

14. február (letový deň 8)[upraviť | upraviť zdroj]

14. februára pokračovala oživovanie modulu Columbus a tiež prenášanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou. Prebiehali tiež prípravy na 3. výstup do otvoreného priestoru: Príprava prechodovej komory Quest a štúdium procedúr a časového harmonogramu chystaného výstupu.

15. február (letový deň 8)[upraviť | upraviť zdroj]

V čase 14:07 SEČ začali astronauti Walheim a Love tretí výstup do otvoreného priestoru prepojením skafandrov na vlastné zdroje. Počas neho Walheim najprv namontoval na modul Columbus potrebné spoje, potom obaja astronauti spoločnými silami demontovali zariadenie SOLAR z nákladového priestoru raketoplánu a Love na staničnom manipulátore ho priniesol k modulu Columbus. Potom úspešne namontovali SOLAR na vonkajšiu platformu modulu Columbus. Potom bol chybný silový gyroskop CMG (Control Moment Gyroscope) odmontovaný z plošiny ESP-2 v blízkosti prechodovej komory a Love ho preniesol k raketoplánu. V jeho nákladovom priestore ho potom astronauti upevnili, čím ho pripravili na návrat na Zem. Ďalšou úlohou bol prenos a inštalácia zariadenia EuTEF na modul Columbus. Aj táto časť výstupu prebehla bez problémov, preto sa riadiace stredisko rozhodlo, že v nadpláne bude ešte inšpekcia poškodeného madla pri prechodovej komore. Poškodenie objavil Love pri prvom výstupe. Cieľom inšpekcie bolo zistiť, či toto poškodené miesto môže poškodiť skafandre astronautov. Výstup skončil v čase 21:32 SEČ a trval 7 hodín 25 minút, plán bol 6 hodín 30 minút.

Astornaut Hans Schlegel pracuje z vonkajšej strany modulu Columbus

16. február (letový deň 9)[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 9. letového dňa pokračovala aktivácia modulu Columbus a prenášanie nákladu. Tiež prebehlo zvýšenie dráhy ISS prostredníctvom motorov raketoplánu Atlantis a do nádrží ISS bolo prečerpaných 42 kg plynného kyslíka[4]. Uskutočnila sa tiež spoločná tlačová konferencia posádok, spoločné fotografovanie a časť posádky mala osobné voľno.

17. február (letový deň 9)[upraviť | upraviť zdroj]

V nedeľu 17. februára posádky dokončili prekladanie nákladu medzi raketoplánom a stanicou, ukončilo sa prečerpávanie kyslíka a výsledky experimentov boli prenesené na palubu raketoplánu. Okolo 17:15 UT sa posádky slávnostne rozlúčili a v čase 18:03 UT boli uzavreté prielezy medzi raketoplánom a stanicou ako príprava na odpojenie. Nasledovala kontrola hermetickosti vestibulu medzi raketoplánom a komplexom. Potom posádka Atlantisu začala odpočívať.

18. február (letový deň 10)[upraviť | upraviť zdroj]

V tento deň sa raketoplán Atlantis odpojil od Medzinárodnej vesmírnej stanice. K odpojeniu došlo v čase 09:24 UT. Raketoplán absolvoval ešte kontrolný oblet stanice a po dvoch úhybných manévroch (v čase 10:42 UT a 11:11 UT) sa opäť začala kontrola stavu tepelného štítu stroja prístrojmi OBSS. Po skončení kontroly v čase 18:30 UT bola tyč OBSS opäť uložená do nákladového priestoru. Večer technici zaregistrovali výpadok vyhrievania 4 malých manévrovacích motorčekov v zadnej časti raketoplánu.

19. február (letový deň 10)[upraviť | upraviť zdroj]

Bola zahájená kontrola orbitera pred pristátím: skúšobné zapnutie čerpadla APU (Auxilliary Power Unit), skúšky ovládania aerodynamických prvkov, skúšobný zážih motorčekov RCS. Nastalo tiež upratovanie v kabíne pre posádku, kontrola skafandrov, sklopenie antény pre Ku pásmo a jedna tlačová konferencia. Kvôli výpadku ohrievania motorov RCS, ku ktorému došlo predchádzajúceho dňa bol raketoplán na orbite zorientovaný tak, aby na motorčeky svietilo slnko a vyhrievalo ich.

Pristátie raketoplánu Atlantis STS-122

Pristátie[upraviť | upraviť zdroj]

20. februára o 09:05 UT boli začaté prípravy na pristátie, ku ktorému došlo v čase 15:07:10 SEČ na dráhe 15 Kennedyho vesmírneho strediska. V čase 09:17 UT boli zaklopené radiátory v nákladovom priestore, zhruba o hodinu neskôr sa začal uzavierať nákladový priestor. Piloti Frick a Poindexter si približne v čase 12:34 začali obliekať ľahké skafandre a po ich oblečení sa pripútali do svojich kresiel. Ostatní členovia posádky tak urobili až neskôr. V čase 13:50 dalo riadiace stredisko súhlas s vykonaním pristávacieho manévru. V čase 14:00 bol zahájený brzdiaci manéver motormi OMS. Raketoplán bol otočený do polohy pre vstup do atmosféry, z predných motorov FRCS (Forward Reaction Control System) boli vypustené pohonné hmoty. V čase 14:36 Atlantis vstúpil do hustejších vrstiev atmosféry, neskôr začal sériu otáčok na zníženie svojej rýchlosti. V čase 15:07:10 SEČ sa pristávacej dráhy dotkol hlavný (zadný) podvozok, neskôr aj predný a po krátkom dojazde sa raketoplán zastavil.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Michal Václavík (2007). STS-122 Atlantis - průběh mise (po česky). Hvězdárna Vsetín. cit. 8. december, 2007.
  2. NASA (2007). NASA Announces Three International Space Station Crews (po anglicky). prístup: 2007-11-06.
  3. FRR approves December 6 launch date for STS-122. prístup: 2007-12-02.
  4. a b c Antonín Vítek. 2008-005A - STS 122. prístup: 2008-2-10.
  5. Shuttle management decide against OMS Pod repair (po anglicky). (2008). prístup: 2008-2-14.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]