8. návštevná expedícia (ISS)
| Počet členov posádky | 1 | ||||
|---|---|---|---|---|---|
| Dátum štartu | 15. apríl 2005 0:46 UTC | ||||
| Štartovacia loď | Sojuz TMA-6 | ||||
| Dátum pristátia | 24. apríl 2005 22:08 UTC | ||||
| Pristávacia loď | Sojuz TMA-5 | ||||
| Doba pripojenia | 7 dní, 16 hodín a 25 minút | ||||
| Trvanie misie | 9 dní, 21 hodín a 22 minút | ||||
 Roberto Vittori | |||||
| |||||
8. návštevná expedícia (skrátene EP-8; rus. Восьмая экспедиция посещения, ЭП-8) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava talianskeho astronauta ESA Roberta Vittoriho na stanici. Po týždennom pobyte na stanici a splnení vedeckého programu sa Vittori vrátil na Zem.
Posádka[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavná[upraviť | upraviť zdroj]
Roberto Vittori (2), palubný inžinier 2, ESA
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Záložná[upraviť | upraviť zdroj]
Robert Thirsk, palubný inžinier 2, CSA
Priebeh výpravy[upraviť | upraviť zdroj]
Prípravy[upraviť | upraviť zdroj]
Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.
V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach. [1] K letu v apríli 2005 v Sojuze TMA-6 bol určený taliansky astronaut ESA Roberto Vittori, dohoda o lete bola podpísaná v októbri 2004 medzi Roskosmosom, ESA a oblasťou Lazio. Misia bola v decembri 2004 pomenovaná "Eneide".[2] Názov pripomínal dlhé putovanie Aineia, hrdinu Vergiliovho eposu Aeneis.[3] Vittori začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku už v auguste 2004.
Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]
Sergej Krikaľov a John Phillips z Expedície 11 spolu s Vittorim odštartovali 15. apríla 2005 o 0:46 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-6; po dvoch dňoch samostatného letu sa 17. apríla o 2:20 UTC spojili so stanicou.[4]
Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali pokusy programu Eneide[5] (niektoré experimenty prebiehali už od začiatku marca, kedy zásobovacia loď Progress M-52 priviezla na ISS potrebné stroje. Časť vybavenia potrebného pre experimenty (31,1 z 68,3 kg prístrojov a materiálov) si priviezli kozmonauti sami, zvyšok dopravil na stanicu spomínaný Progress.[6]
Medzi lekársko-biologické experimenty programu Eneide patrilo štúdium vývoja neurónov v stave beztiaže u hmyzu (CRISP-2); štúdium vplyvu beztiaže na vyššie rastliny (AES): rast fazule v beztiaži (Beans); klíčenie vyšších rastlín v beztiaži (Seedlings); rast odrezkov viniča a správanie ich ramien výhonkov v beztiaži (Vino). Ďalej štúdium vplyvu radiácie a beztiaže na vývoj bunkovej kultúry thyroidných buniek u potkanov (FRTL5); štúdium vplyvu podmienok kozmického letu na lyofilizované kultúry mikroorganizmov a spór (MIS); štúdium vplyvu beztiaže na práceschopnosť horných končatín človeka (HPA); monitorovanie úlohy neurotrofinov na fyziopatologické prejavy stresu a ovplyvnenie nervového a imunitného systému človeka v podmienkach kozmického letu (NGF); sledovanie subjektívneho vnemu zvislej polohy tela v podmienkach mikrogravitácie (VSV); sledovanie súhry vnemov pohybu tela ortostatickým a zrakovým ústrojenstvom človeka (ETD-I); degustácia vzoriek pokrmov z oblasti Lazio v Taliansku (FTS); sledovanie adaptácie vestibulárneho aparátu človeka na podmienky mikrogravitácie (ILO-I) a konečne testovanie nových inteligentných snímačov pre sledovanie fyziologických funkcií tela človeka (HBM).[7]
Technologickými experimentami boli Eneide, registrácia navigačných údajov zo systému GPS a EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay System) počas autonómneho letu Sojuzu TMA-6 a počas jeho letu v zostave ISS; Lazio, registrujúce kozmické žiarenie a študujúce súvislostí jeho intenzity so zábleskami v sklovci očí a vplyv rôznych tieniacich materiálov a tiež študujúci magnetického prostredia (program); EST, vyhodnocujúci funkčnosť rôznych komerčne dostupných elektronických súčiastok v podmienkach kozmického letu; E-Nose, skúšajúci prototyp elektronického zariadenia na detekciu pachov; SPQR, testujúci laserové zariadenie na lokalizáciu a zobrazenie ISS zo Zeme a ASIA sledujúci vplyv podmienok kozmického letu na dosku s elektronickými obvodmi.[7]
Vittori sa venoval aj vzdelávacím aktivitám. Bolo to štúdium molekulárnych mechanizmov regulujúcich fyziológiu osteoblastov v bunkovej kultúre ľudského tkaniva MG-63 v podmienkach mikrogravitácie v experimente BOP; obstaranie videozáznamu s demonštráciou elektrostatického priťahovanie makroskopických kryštálových alebo molekulárnych štruktúr v programe ESD a amatérske spojenie so žiakmi a študentmi na Zemi v programe ARISS-4.[7]
Celkom Vittori venoval vedeckému programu Eneide 39 hodín, s pokusmi pomohli aj Sergej Krikaľov (6 hodín a 50 minút) a Saližan Šaripov (3 hodiny a 40 minút).[6] Na Zem Vittori priviezol 15,1 kg materiálov s výsledkami experimentov.[6]
Po týždennom pobyte na ISS sa 24. apríla 2005 o 18:42 UTC Vittori s vracajúca sa posádka Expedície 10 v Sojuze TMA-5 odpútali od stanice a toho istého dňa o 22:07 UTC pristáli v severnom Kazachstane, neďaleko od Arkalyku.[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 8. návštěvní expedice (ISS) na českej Wikipédii.
- Tento text alebo jeho časť bola prevzatá z článku 2005-013A - Sojuz-TMA 6 (verzia 2010-03-20 13:13:47 UT) uverejneného na stránkach SPACE 40, ktorého autorom je Antonín Vítek
. (licencia GFDL a CC-BY-SA 3.0, povolenie autora)
- ↑ More missions for Europeans Astronauts [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-08-14, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Roberto Vittori. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Eneide mission [online]. ESA, rev. 2005-03-28, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Why "Eneide"?. [ďalej len Eneide mission]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2004-05-02, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Sojuz TMA-6. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Eneide mission. 2005-04-17, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Soyuz docks with International Space Station. (po anglicky)
- ↑ a b c Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Зарубежные программы. Программа экспериментов по проекту ISM "Энеида". Dostupné online. Archivované 2010-05-20 z originálu. (po rusky)
- ↑ a b c VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha: rev. 2010-03-20, [cit. 2010-06-25]. Kapitola 2005-013A - Sojuz-TMA 6. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva: RKK Energija, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Экспедиция МКС-11. Восьмая российская экспедиция посещения. Dostupné online. Archivované 2010-05-20 z originálu. (po rusky)
