8. návštevná expedícia (ISS)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
8. návštevná expedícia
Emblém misie
Počet členov posádky 1
Dátum štartu 15. apríl 2005 0:46 UTC
Štartovacia loď Sojuz TMA-6
Dátum pristátia 24. apríl 2005 22:08 UTC
Pristávacia loď Sojuz TMA-5
Doba pripojenia 7 dní, 16 hodín a 25 minút
Trvanie misie 9 dní, 21 hodín a 22 minút
Roberto Vittori NASA portrait.jpg
Roberto Vittori
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
7. návštevná expedícia 9. návštevná expedícia

8. návštevná expedícia (skrátene EP-8; rus. Восьмая экспедиция посещения, ЭП-8) na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) bola krátkodobá výprava talianskeho astronauta ESA Roberta Vittoriho na stanici. Po týždennom pobyte na stanici a splnení vedeckého programu sa Vittori vrátil na Zem.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Záložná[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh výpravy[upraviť | upraviť zdroj]

Prípravy[upraviť | upraviť zdroj]

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) bola od začiatku novembra 2000 trvalo osídlená ľuďmi. Základné posádky stanice boli do havárie Columbie striedané raketoplánmi, ako záchranné člny im slúžili lode Sojuz . Po prerušení letov raketoplánov v dôsledku havárie bola veľkosť základných posádok stanice znížená na dvoch kozmonautov, ktorých dopravu zabezpečovali Sojuzy. Tretie miesto v lodiach obsadzovali členovia návštevných posádok, po týždni sa vracajúci na Zem starým Sojuzom.

V máji 2001 sa ESA dohodla s Roskosmosom na pravidelnej účasti európskych astronautov v návštevných expedíciach. [1] K letu v apríli 2005 v Sojuze TMA-6 bol určený taliansky astronaut ESA Roberto Vittori, dohoda o lete bola podpísaná v októbri 2004 medzi Roskosmosom, ESA a oblasťou Lazio. Misia bola v decembri 2004 pomenovaná "Eneide".[2] Názov pripomínal dlhé putovanie Aineia, hrdinu Vergiliovho eposu Aeneis.[3] Vittori začal výcvik v Stredisku prípravy kozmonautov (CPK) vo Hviezdnom mestečku už v auguste 2004.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Sergej Krikaľov a John Phillips z Expedície 11 spolu s Vittorim odštartovali 15. apríla 2005 o 0:46 UTC z kozmodrómu Bajkonur v lodi Sojuz TMA-6; po dvoch dňoch samostatného letu sa 17. apríla o 2:20 UTC spojili so stanicou.[4]

Po spojení sa kozmonauti privítali so stálou posádkou ISS, vyložili náklad na stanicu a začali pokusy programu Eneide[5] (niektoré experimenty prebiehali už od začiatku marca, kedy zásobovacia loď Progress M-52 priviezla na ISS potrebné stroje. Časť vybavenia potrebného pre experimenty (31,1 z 68,3 kg prístrojov a materiálov) si priviezli kozmonauti sami, zvyšok dopravil na stanicu spomínaný Progress.[6]

Medzi lekársko-biologické experimenty programu Eneide patrilo štúdium vývoja neurónov v stave beztiaže u hmyzu (CRISP-2); štúdium vplyvu beztiaže na vyššie rastliny (AES): rast fazule v beztiaži (Beans); klíčenie vyšších rastlín v beztiaži (Seedlings); rast odrezkov viniča a správanie ich ramien výhonkov v beztiaži (Vino). Ďalej štúdium vplyvu radiácie a beztiaže na vývoj bunkovej kultúry thyroidných buniek u potkanov (FRTL5); štúdium vplyvu podmienok kozmického letu na lyofilizované kultúry mikroorganizmov a spór (MIS); štúdium vplyvu beztiaže na práceschopnosť horných končatín človeka (HPA); monitorovanie úlohy neurotrofinov na fyziopatologické prejavy stresu a ovplyvnenie nervového a imunitného systému človeka v podmienkach kozmického letu (NGF); sledovanie subjektívneho vnemu zvislej polohy tela v podmienkach mikrogravitácie (VSV); sledovanie súhry vnemov pohybu tela ortostatickým a zrakovým ústrojenstvom človeka (ETD-I); degustácia vzoriek pokrmov z oblasti Lazio v Taliansku (FTS); sledovanie adaptácie vestibulárneho aparátu človeka na podmienky mikrogravitácie (ILO-I) a konečne testovanie nových inteligentných snímačov pre sledovanie fyziologických funkcií tela človeka (HBM).[7]

Sojuz TMA-6 pripojený k modulu Pirs stanica ISS, 18. apríla 2005

Technologickými experimentami boli Eneide, registrácia navigačných údajov zo systému GPS a EGNOS (European Geostationary Navigation Overlay System) počas autonómneho letu Sojuzu TMA-6 a počas jeho letu v zostave ISS; Lazio, registrujúce kozmické žiarenie a študujúce súvislostí jeho intenzity so zábleskami v sklovci očí a vplyv rôznych tieniacich materiálov a tiež študujúci magnetického prostredia (program); EST, vyhodnocujúci funkčnosť rôznych komerčne dostupných elektronických súčiastok v podmienkach kozmického letu; E-Nose, skúšajúci prototyp elektronického zariadenia na detekciu pachov; SPQR, testujúci laserové zariadenie na lokalizáciu a zobrazenie ISS zo Zeme a ASIA sledujúci vplyv podmienok kozmického letu na dosku s elektronickými obvodmi.[7]

Vittori sa venoval aj vzdelávacím aktivitám. Bolo to štúdium molekulárnych mechanizmov regulujúcich fyziológiu osteoblastov v bunkovej kultúre ľudského tkaniva MG-63 v podmienkach mikrogravitácie v experimente BOP; obstaranie videozáznamu s demonštráciou elektrostatického priťahovanie makroskopických kryštálových alebo molekulárnych štruktúr v programe ESD a amatérske spojenie so žiakmi a študentmi na Zemi v programe ARISS-4.[7]

Celkom Vittori venoval vedeckému programu Eneide 39 hodín, s pokusmi pomohli aj Sergej Krikaľov (6 hodín a 50 minút) a Saližan Šaripov (3 hodiny a 40 minút).[6] Na Zem Vittori priviezol 15,1 kg materiálov s výsledkami experimentov.[6]

Po týždennom pobyte na ISS sa 24. apríla 2005 o 18:42 UTC Vittori s vracajúca sa posádka Expedície 10 v Sojuze TMA-5 odpútali od stanice a toho istého dňa o 22:07 UTC pristáli v severnom Kazachstane, neďaleko od Arkalyku.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. More missions for Europeans Astronauts [online]. ESA, rev. 2002-04-23, [cit. 2010-04-08]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : rev. 2009-08-14, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Roberto Vittori. Dostupné online. (po rusky)
  3. Eneide mission [online]. ESA, rev. 2005-03-28, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Why "Eneide"?. [ďalej len Eneide mission]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2004-05-02, [cit. 2010-06-25]. Kapitola Sojuz TMA-6. Dostupné online. (po česky)
  5. Eneide mission [online]. 2005-04-17, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Soyuz docks with International Space Station. (po anglicky)
  6. a b c Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva : RKK Energija, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Зарубежные программы. Программа экспериментов по проекту ISM "Энеида". Dostupné online. (po rusky)
  7. a b c VÍTEK, Antonín. SPACE 40. Veľká encyklopédia družíc a kozmických sond [online]. Praha : rev. 2010-03-20, [cit. 2010-06-25]. Kapitola 2005-013A - Sojuz-TMA 6. Dostupné online. (po česky)
  8. Ракетно-космическая корпорация "Энергия" имени С.П. Королёва [online]. Moskva : RKK Energija, [cit. 2010-06-23]. Kapitola Экспедиция МКС-11. Восьмая российская экспедиция посещения. Dostupné online. (po rusky)