Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija imeni S. P. Koroľova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z RKK Energija)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
RKK Energija
Právna forma akciová spoločnosť
Odvetvie kozmonautika
Založená 1946
Sídlo Koroľov (mesto)|Koroľov, Rusko
Vedenie Vitalij Lopota, Nikolaj Zelenščikov, Alexandr Strekalov
Územný rozsah Rusko
Zisk Green Arrow Up.svg 509 miliónov rubľov (2006)
Vlastník Roskosmos
Webová stránka www.energia.ru

Otkrytoje akcionernoje obščestvo Raketno-kosmičeskaja korporacija Energija im. S. P. Koroľova (doslova: Otvorená akciová spoločnosť Raketovo-kozmická korporácia Enegia S. P. Koroľova; rus. Открытое акционерное общество «Ракетно-космическая корпорация „Энергия“ имени С. П. Королёва»), skrátene (OAO) RKK Energija, je jeden z popredných podnikov kozmického priemyslu Ruska. Jeho sídlo je v Koroľove neďaleko Moskvy, pobočka na kozmodróme Bajkonur.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vedecko-výskumný ústav číslo 88 vznikol po vojne z delostreleckej továrne v Podlipkách - Kaliningrade na južnom okraji Moskvy. Roku 1947 tu bol za hlavného konštruktéra vymenovaný Sergej Koroľov. Sem boli privezení aj nemeckí raketoví odborníci. Ku skúškam rakiet dostali možnosť používať novú strelnicu pri dedinke Kapustin Jar neďaleko Stalingradu, kde je dnes rovnomenný kozmodróm.[1].

Pracovníci Energija skonštruovali a postavili prvú umelú družicu Zeme – Sputnik 1, prvé sovietske kozmické sondy k Mesiacu, Marsu a Venuši, pilotované kozmické lode a orbitálne stanice. V rokoch 1956 – 1957 bola v Energiji skonštruovaná raketa R-7, pomocou ktorej boli vynesené prvé sovietske umelé družice Zeme. Od polovice 60. rokov organizácia vyvíjala ťažkú raketu N-1. V rokoch 1976 – 1983 stála spoločnosť Energija na čele prác na rakete Energija.

Od roku 1960 spoločnosť priebežne rozpracováva koncepciu letu na Mars.[2]

Riaditelia spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Vývoj organizačnej štruktúry spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1946 bol založený Vedecko-výskumný inštitút č. 88 (NII 88), 3. oddelenie jeho Špeciálnej konštrukčnej kancelárie (Otdrl 3 SKB) dostalo za úlohu skonštruovať medzikontinentálnu balistickú raketu.[3] V apríli 1950 prebehla v NII 88 reorganizácia, SKB bola rozdelená na OKB-1 pracujúca na medzikontinentálnej rakete a OKB-2 pracujúca na protilietadlových raketách.[3] V auguste 1956 bolo OKB-1 aj so závodom č. 88 vydelené z NII 88. Bol tak vytvorený samostatný konštrukčno-výrobný celok, priamy predchodca dnešnej RKK Energija. [3] V roku 1959 boli založené pobočky v Kujbyševe (Filiálka č. 3) a Krasnojarsku (Filiálka č. 2, od 1961 OKB-10).

Roku 1966 bolo OKB-1 premenované na Ústrednú konštrukčnú kanceláriu experimentálneho strojárstva (CKBEM), prebehla aj vnútorná reorganizácia a premenovávanie - Závod č. 88 na Závod experimentálneho strojárstvo, Filiálka č. 3 na Kujbyševskú filiálku). O rok neskôr sa Krasnojarská OKB-10 osamostatnila ako KB prikladnoj mechaniky. V roku 1974 sa Kujbyševská filiálka osamostatnila ako CKSB Progress. Súčasne boli spojené CKBEM a Energomaš pod vedením Valentina Gluška, novovzniknutý celok bol nazvaný Vedeckovýrobné združenie Energija (NPO Energija).

V rokoch 1981 – 1988 k spoločnosti patrilo KB Saľut.[4], koncom 80. rokov bola k Energiji pripojená aj pobočka v Donecku (OKB Luč). Ďalšie zmeny a reorganizácie prebehli v rokoch 1990 – 1991. Pribudli filiálky Primorská a Volžská.

Súčasný názov a štruktúru získala Energija roku 1994.

  • GKB
  • AOZ Zem
  • AOZ Volžskoe KB
  • AOZ Primorskij NTC

Oddiel kozmonautov spoločnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Čoskoro po začatí kozmických letov začalo vedenie spoločnosti presadzovať účasť civilných kozmonautov (rozumej svojich zamestnancov) v kozmických letoch. Po prekonaní odporu ministerstva obrany bol v máji 1968 oficiálne (v máji 1966 fakticky) v spoločnosti založený vlastný oddiel kozmonautov. Oddiel kozmonautov CKBEM/NPO Energija/RKK Energija sa stal druhým najvýznamnejším oddielom v Sovietskom zväze, resp. Rusku. Kozmonauti sa, s výnimkou vojenského programu Almaz, zapojili do všetkých sovietskych a ruských programov pilotovaných kozmických letov.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredníctvom Roskosmosu sa RKK Energija podieľa na zabezpečení stanice ISS materiálnymi prostriedkami. Doprava na ISS je zabezpečovaná pilotovanými kozmickými loďami Sojuz a od Sojuzov odvodenými nákladnými loďami Progress, po ukončení letov raketoplánov v roku 2011 budú niekoľko ďalších rokov lode RKK Energija jedinými pilotovanými dopravnými prostriedkami pre ISS. Členovia oddielu kozmonautov Energije obsadzujú polovicu ruských miest v posádkach ISS. Spoločnosť vyrába spojovacie družice série Jamal. Zúčastňuje sa výrobe európskej kozmickej nákladné lode ATV, zúčastňuje sa programu Sea Launch. Vyrába urýchľovacie bloky DM-SL pre rakety Proton a Zenit.

Obrat spoločnosti v roku 2006 bol 8,7 miliárd rubľov (roku 2005 – 6,3 miliárd rubľov), zisk - 509 miliónov rubľov (159 miliónov rubľov).

Hlavnými vlastníkmi akcií spoločnosti sú Rosimuščestvo (38,22 %, ruská federálna agentúra spravujúca štátny majetok), spoločnosť Lider (7 %) a Investičná spoločnosť Rozvoj (17,25 %), ktorej stopercentným vlastníkom je Energija.[5] Koncom júla 2007 bol na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov do čela RKK Energija miesto Nikolaja Sevastianova zvolený Vitalij Lopota.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku RKK Energija na českej Wikipédii.

  1. PACNER, Karel; VÍTEK, Antonín. Půlstoletí kosmonautiky. Praha : Paráda, 2008. ISBN 978-80-87027-74-4. Kapitola Dlouhá cesta, s. 19. (po česky)
  2. "Энергия." Ракетно-космическая корпорация имени С.П. Королёва " [online]. Moskva : RKK Energija, [cit. 2009-04-30]. Kapitola Марсианская экспедиция. Dostupné online. (po rusky)
  3. a b c ANFIMOV, N. A.; JEREMENKO, A. A.. Сергей Павлович Королев и НИИ-88. К 100-летию со дня рождения [online]. Národná kozmická agentúra Ukrajiny, [cit. 2009-05-01]. Dostupné online. (po rusky)
  4. ŠINKOVIČ, O.. Центру им. Хруничева - 80 лет. Новости космонавтики, 1996, čís. 9. Dostupné online [cit. 2009-05-01]. ISSN 1561-1078. (po rusky)
  5. Интервью: Николай Севастьянов, президент Ракетно-космической корпорации «Энергия». Ведомости, 11. 04 2007, čís. 64 (1838).