STS-41

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
STS-41
Znak misie
Sts-41-patch.png
Údaje o misii
Názov misie STS-41
Raketoplán: Discovery
Posádka: 5
Kozmodróm (rampa): (39-B)
Štart: 6. október 1990
Pristátie: 10. október 1990
Trvanie: 4 dni 2 hodiny 10 minút
Počet obehov: 66
Apogeum: 307 km
Perigeum: 300 km
Doba obehu: 90,6 min.
Inklinácia: 28,45°
Vzdialenosť: 2 747 866 km
Hmotnosť: ? (pri štarte)
89 298 kg (pri pristátí)
Fotografia posádky
(Ľ-P) Melnick, Cabana, Akers, Richards a Shepherd
(Ľ-P) Melnick, Cabana, Akers, Richards a Shepherd
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sts31 flight insignia.png STS-31 STS-38 patch.svg STS-38

Pozri aj Kozmonautický portál

STS-41 bola jedenásta misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo vypustenie sondy Ulysses určenej na výskum Slnka.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Užitočné zaťaženie[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným nákladom raketoplánu bola sonda Ulysses. Aby sa dosiahlo navedenie na plánovanú heliocentrickú dráhu, bola vybavená urýchľovacím raketovým stupňom IUS, doplneným ešte aj stupňom PAM-S. Celková zostava mala tri stupne a samotná sonda k nej bola pripojená 20. júla. Na výrobe sondy sa podieľala aj západná Európa, v ktorej bol Ulysses skonštruovaný.

Prípravy na štart[upraviť | upraviť zdroj]

Po predchádzajúcej misii STS-31, počas ktorej Discovery vyniesol na obežnú dráhu Hubbleov vesmírny ďalekohľad, sa stroj vrátil na chrbte Boeingu 747-SCA z Kalifornie naspäť na Floridu. Tam, v montážnej budove OPF (Orbiter Processing Facility), začala 8. mája 1990 príprava na jeho ďalší let. Počas predštartovných príprav došlo k niekoľkým malým nehodám a poruchám. Prípravy sa tak dostali do časového sklzu, ale presun na rampu 39-B sa napriek tomu odohral v pôvodne plánovanom termíne (9. septembra) a v testoch sa pokračovalo na rampe. Ulysses prechádzal predštartovnými prípravami nezávisle od Discovery a do jeho nákladového priestoru bol aj s urýchľovacou jednotkou umiestnený deň pred prevozom na štartovací komplex.

Odpočítavanie na štart 6. októbra 1990 prebiehalo bez problémov až do posledného plánovaného prerušenia v čase T-9 minút. Vtedy sa vyskytli dva problémy, jeden technického charakteru a druhý sa týkal počasia, následkom ktorých sa obnovenie odpočítavania oneskorilo. Ďalšie prerušenia odpočítavania prišli v čase T-5 minút, a T-31 sekúnd. Posledné prerušenie trvalo dve minúty a zavinili ho problémy s preplachovaním nákladového priestoru plynom z pozemných zdrojov. Po ich vyriešení odpočítavanie prebiehalo neprerušene až do konca a tak 6. októbra 1990 v čase 11:47:06 UT Discovery odštartoval. Štartovacie okno v prípade tohto letu trvalo dva a pol hodiny.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Discovery štartuje na misiu STS-41. V popredí stojí na druhej rampe jeho sesterský raketoplán Columbia.
Vzďaľujúci sa Ulysses po odpojení

Štart misie STS-41 prebiehal bez problémov. 124 sekúnnd po svojom zažihnutí sa od nádrže ET oddelili už vyhorené štartovacie motory SRB a na padákoch pristáli v Atlantickom oceáne. Osem a pol minúty po štarte došlo k vypojeniu motorov SSME a o 14 sekúnd neskôr bola oddelená už nepotrebná hlavná nádrž ET. Raketoplán sa vtedy nachádzal na suborbitálnej dráhe s apogeom vo výške 289 km. 39 minút a 52 sekúnd po štarte došlo k zapáleniu dvojice motorov OMS a tým aj navedenie stroja na obežnú dráhu okolo Zeme.

Krátko po dosiahnutí obežnej dráhy zistili piloti raketoplánu drobnú komplikáciu týkajúcu sa jendého z palubných počítačov. Po jej odstránení sa otvorili dvere do nákladového priestoru a začala sa kontrola užitočného zaťaženia.

Približne 5 hodín 20 minút po štarte dala posádka Discovery povel na vyklopenie IUS v uhle 20° vzhľadom na pozdĺžnu os nákladového priestoru. Tým umožnili telemetrické spojenie nákladu z pozemnými stanicami, ktoré by inak nebolo možné kvôli tieneniu nákladovým priestorom. Po skončení základných kontrol sa oddelili prívodové káble medzi IUS a raketoplánom a komplex bol vyklopený do uhla 58°. Potom dal astronaut Tom Akers povel na odpojenie komplexu od raketoplánu a ten sa vymrštený siedmimi stlačenými pružinami začal od raketoplánu vzďaľovať rýchlosťou 0,14 m/s. 45 minút vo vypustení sa prostredníctvom diaľkového povelu zažal motor stupňa IUS. Po skončení zážihových manévrov sa Ulysses vzďaľoval od Zeme rekordnou rýchlosťou 15,4 km/s. Hoci cieľom sondy sa malo stať Slnko, bola paradoxne vpyustená opačným smerom, k Jupiteru. Jeho gravitačné pole ju totiž malo vymrštiť na dráhu, po ktorej bude môcť prelietať nad pólmi Slnka.

Posádka Discovery po skončení prác súvisiacich s vypustením Ulysses spustila automatický biologický experiment Chromex-2 (Chromosome and Plant Cell Division in Space) a neskôr tiež PSE (Physiological System Experiments). Počas druhého dňa letu bolo do prevádzky uvedené zariadenie SSBUV (Shuttle Solar Backscatter Ultra Violet Experiment), ktoré umožňovalo merať obsah ozónu v zemskej atmosfére. Na palube prebiehal automatický experiment IPMP (Investigation into Polymer Membrane Proeessing) pre firmu Batelle. Prebiehali tiež testy smerujúce k plánovanej záchrannej misii družice Intelsat, ktorá sa nedostala na plánovanú obežnú dráhu, snímkovanie Zeme a ďalšie.

Experimenty prebiehali aj počas štvrtého dňa letu, kedy sa už začali prípravy na pristátie. Pristátie prebehlo 10. októbra v čase 13:57 UT na základni Edwards Air Force Base.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]