Sojuz 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 3
Znak misie
Soyuz-3-patch.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 3
Nosná raketa: Sojuz
Volací znak: Аргон (argón)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): (Bajkonur, LC1)
Štart: 26. október 1968
08:34:18 UTC
Pristátie: 30. október 1968
07:25:03 UTC
Trvanie: 3 dni, 22 h, 50 min, 45 s
Počet obehov: 64
Apogeum: 205 km
Perigeum: 183 km
Doba obehu: 88,3 min
Inklinácia: 51,7°
Hmotnosť: 6 575 kg
Fotografia posádky
Georgij Beregovoj
Georgij Beregovoj
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 2 Soyuz-4-patch.png Sojuz 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 3 bola prvá pilotovaná loď Sojuz po nehode, pri ktorej zahynul kozmonaut Vladimir Michajlovič Komarov na lodi Sojuz 1. V pláne bolo priblíženie a spojenie s nepilotovanou loďou Sojuz 2, ktorá bola vypustená o deň skôr. Systémy automatického spojenia boli niekoľko týždňov predtým vyskúšané pri spoločnom lete Kosmos 212 a Kosmos 213. Pri príprave na túto misiu zahynul pri havárii lietadla Jurij Gagarin.

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala 26. októbra 1968 z kozmodrómu Bajkonur a pilotoval ju sovietsky kozmonaut Georgij Beregovoj. V lodi bol sám. Automatický systém spojenia lodí a pozemná kontrola letu bola schopná dostať obidve lode do vzdialenosti menej ako 200 m predtým, ako Beregovoj prevzal kontrolu na loďou, aby dokončil manéver. Naneštastie bol schopný priblížiť sa iba na jeden meter a všetky tri pokusy na spojenie zlyhali. Pri pokusoch loď spotrebovala skoro všetko palivo a cieľ misie bol zrušený. Ako príčina boli označené pilotné schopnosti kozmonauta. Okrem tejto operácie sa kozmonaut venoval fotografovaniu planéty a pozorovaniu okolia lode. Kabína s kozmonautom pristála na padáku na území ZSSR blízko Karagangy.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.