Sojuz 3

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sojuz 3
Znak misie
Soyuz-3-patch.png
Údaje o misii
Názov misie Sojuz 3
Kozmická loď: Sojuz 7K-OK
Nosná raketa: Sojuz
Volací znak: Аргон (Argon – argón)
Posádka: 1
Kozmodróm (rampa): Bajkonur, Kazachstan (LC-31)
Štart: 26. október 1968, 08:34:18 UTC
Pristátie: 30. október 1968, 07:25:03 UTC
Trvanie: 3 dni, 22 hodín, 50 minút, 45 sekúnd
Počet obehov: 64
Apogeum: 205 km
Perigeum: 183 km
Doba obehu: 88,3 minút
Inklinácia: 51,7°
Hmotnosť: 6 575 kg
Fotografia posádky
Georgij Beregovoj
Georgij Beregovoj
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia
Sojuz 2 Soyuz-4-patch.png Sojuz 4

Pozri aj Kozmonautický portál

Sojuz 3 bola prvá pilotovaná loď Sojuz po nehode, pri ktorej zahynul kozmonaut Vladimir Komarov na lodi Sojuz 1. V pláne bolo priblíženie a spojenie s nepilotovanou loďou Sojuz 2, ktorá bola vypustená o deň skôr. Systémy automatického spojenia boli niekoľko týždňov predtým vyskúšané pri spoločnom lete Kozmos 212 a Kozmos 213. Pri príprave na túto misiu zahynul pri havárii lietadla Jurij Gagarin.

Posádka[upraviť | upraviť zdroj]

(V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)

Záložná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervná posádka[upraviť | upraviť zdroj]

Priebeh letu[upraviť | upraviť zdroj]

Loď odštartovala 26. októbra 1968 z kozmodrómu Bajkonur a pilotoval ju sovietsky kozmonaut Georgij Beregovoj. V lodi bol sám. Automatický systém spojenia lodí a pozemná kontrola letu bola schopná dostať obidve lode do vzdialenosti menej ako 200 metrov predtým, ako Beregovoj prevzal kontrolu na loďou, aby dokončil manéver. Naneštastie bol schopný priblížiť sa iba na jeden meter a všetky tri pokusy na spojenie zlyhali. Pri pokusoch loď spotrebovala skoro všetko palivo a cieľ misie bol zrušený. Ako pravdepodobná príčina boli označené pilotné schopnosti kozmonauta. Okrem tejto operácie sa kozmonaut venoval fotografovaniu planéty a pozorovaniu okolia lode. Kabína s kozmonautom pristála na padáku na území Sovietskeho zväzu neďaleko mesta Karaganda v Kazašskej SSR.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr (1982). Sto hvězdných kapitánů. Práce.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchádzajúca misia:
Sojuz 2
Program Sojuz Nasledujúca misia:
Sojuz 4