Bolonský proces

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bolonský proces je iniciatíva signatárskych európskych štátov, ktorej cieľom je vybudovanie Európskeho vysokoškolského priestoru. Tento cieľ sa má dosiahnuť pomocou harmonizácie akademických titulov a charakteru štúdia pre jednotlivé odbory. Súčasťou by mala byť aj záruka štandardov kvality v celej Európe.[1]

Vznik a základné deklarácie[upraviť | upraviť zdroj]

Bolonskému procesu predchádzalo stretnutie rektorov významných svetových univerzít na univerzite Sorbonna v Paríži 18. septembra 1998, na ktorom prijali základný dokument Magna Charta Universitatum – zdôrazňujúci význam a poslanie univerzít v meniacej sa a stále viac sa internacionalizujúcej spoločnosti.[2]

O 10 rokov neskôr, v rámci osláv 700. výročia založenia slávnej parížskej Sorbone, sa ministri školstva štyroch európskych krajín (Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska) dohodli na konkrétnych zásadách a cieľoch transformácie vysokého školstva týchto krajín, vychádzajúc z premís, zásad a opatrení dokumentu Magna Charta Universitatum. Deklarácia o harmonizácii výstavby Európskeho systému vysokého školstva z 25. mája 1998, ktorú vyhlásili a ktorá je dnes všeobecne nazývaná ako Sorbonnská deklarácia, sa považuje za začiatok bolonského procesu.[3]

Bolonská deklarácia z 19. júna 1999 o založení Európskeho vysokoškolského priestoru do roku 2010 nadviazala v širšom kontexte na Sorbonskú deklaráciu a hovorí aj o zlepšení európskeho systému vysokého školstva. Podpísali ju ministri školstva 29 európskych štátov v Boloni. Slovenská republika je signatárom deklarácie od jej podpisu.[4]

Ďalšie stretnutia v Prahe (2001), Berlíne (2003), nórskom Bergene (2005), Londýne (2007) a belgickom Leuven a Louvain-la-Neuve (2009) upravili priority bolonského procesu.[5]

Nasledujúce stretnutie sa uskutočnilo v roku 2011 vo Viedni a Budapešti.[6]

Ciele a priority bolonského procesu[upraviť | upraviť zdroj]

V Bolonskej deklarácii boli stanovené ciele, ktoré signatári považujú za primárne pri vytváraní európskeho priestoru vo vysokoškolskom vzdelávaní a v celosvetovej podpore európskeho vysokoškolského systému (EVŠP):[7]

  • Prijatie systému ľahko čitateľných a porovnateľných akademických hodností – aj prostredníctvom Dodatkov k diplomu (Diploma Supplement) – s cieľom podporiť možnosti európskych občanov uplatniť sa na trhu práce a medzinárodnú konkurencieschopnosť európskych systémov vysokoškolského vzdelávania.
  • Prijatie systému štúdia založeného v podstate na dvoch hlavných cykloch – pregraduálnom a graduálnom. Prístup do druhého cyklu bude vyžadovať úspešné zavŕšenie prvého cyklu štúdia, trvajúceho minimálne tri roky. Titul udelený po prvom cykle má tiež byť relevantný pre európsky trh práce ako vhodný stupeň kvalifikácie. Druhý cyklus by mal viesť k akademickej hodnosti magister (master) a/alebo doktor, ako v mnohých európskych krajinách.
  • Vytvorenie systému kreditov – ako je ECTS – ako vhodného prostriedku na podporu širokej študentskej mobility. Kredity by sa mohli získavať aj v iných druhoch vzdelávania než je vysokoškolské, vrátane celoživotného vzdelávania, v prípade, že ich uznáva príslušná prijímajúca univerzita.
  • Podpora mobility a odstraňovanie prekážok voľného pohybu so zvláštnou pozornosťou na:
    • študentov – ich možnosti prístupu k štúdiu a výcviku a s tým súvisiace služby
    • učiteľov, vedeckých a administratívnych pracovníkov – uznávanie a valorizáciu obdobia absolvovaného v európskom súťažnom výskume, výučbe a výcviku bez poškodenia ich štatutárnych práv.
  • Podpora európskej spolupráce pri zabezpečovaní kvality s ohľadom na rozvoj porovnateľných kritérií a metodológií.
  • Podpora nevyhnutnej európskej dimenzie vo vysokoškolskom vzdelávaní, zvlášť vzhľadom na prípravu študijných plánov, spoluprácu medzi inštitúciami, mobilné schémy a integrované programy štúdia, výcviku a výskumu.[7]

Na pražskom stretnutí, ktoré sa konalo za účasti 33 ministrov 19. mája 2001 boli stanovené smernice a priority pre nadchádzajúce roky. V Pražskom komuniké potvrdili svoj záväzok voči cieľom Bolonskej deklarácie, ocenili aktívnu účasť Európskej asociácie univerzít (EUA) a Národných únií študentov v Európe (ESIB), vzali na vedomie konštruktívnu asistenciu Európskej komisie.

Predstavitelia štátov zdôraznili v Prahe ako dôležité prvky EVŠP:

  • celoživotné vzdelávanie
  • angažovanie študentov
  • zlepšenie atraktívnosti a konkurencieschopnosti EVŠP s ostatnými časťami sveta (vrátane aspektu nadnárodného vzdelávania).[5]

Berlínske stretnutie z 18. a 19. septembra 2003 odporučilo používanie kreditového systému aj v rámci celoživotného vzdelávania. Berlínska deklarácia zjednotila Európsky vysokoškolský a výskumný priestor. Na stretnutí boli medzi priority zahrnuté:

  • kvalita poskytovaného štúdia
  • akademická mobilita.[5]

V nórskom Bergene 19. a 20. mája 2005 boli stanovené priority pre obdobie 2005 – 2007:

    • systém diplomov – (prijal sa rámec pre kvalifikácie v EVŠP zahŕňajúci tri stupne, vrátane možnosti prostredných kvalifikácií v národných súvislostiach)
    • zabezpečenie kvality (na základe kritérií uvedených v Berlínskom komuniké)
    • uznávanie diplomov a dĺžky štúdia (podľa Lisabonskej konvencie o uznávaní).
  • ďalšie výzvy a priority:
    • tretí stupeň vzdelávania a výskum (podpora doktorandských študijných programov univerzít)
    • sociálna dimenzia (sprístupnenie kvalitného školstva všetkým, opatrenia prijaté vládami na pomoc študentom, predovšetkým zo sociálne znevýhodnených skupín)
    • mobilita (uľahčenie prenosu grantov a pôžičiek a udeľovania víz a pracovných povolení)
    • atraktívnosť EVŠP a spolupráca s ostatnými časťami sveta
  • očakávanie pokroku v oblastiach:
    • aplikácia štandardov a smerníc pre zabezpečenie kvality, ako boli navrhnuté v správe ENQA
    • aplikácia národných rámcov pre kvalifikácie
    • udeľovanie a uznávanie spoločných diplomov, vrátane doktorandského stupňa
    • vytváranie príležitostí pre flexibilné kariérne postupy vo vysokom školstve, vrátane procesov pre uznávanie predchádzajúceho vzdelania.[8]

Predmetom stretnutia 17. a 18. mája 2007 v Londýne bolo, okrem zhodnotenie plnenia cieľov bolonského procesu, schválenie Registra agentúr pre zabezpečenie kvality európskeho vyššieho vzdelávania a prijatie stratégie, ktorej cieľom je pomôcť situovať európske vyššie vzdelávanie do celosvetového kontextu.[9]

Na konferencii, ktorá sa uskutočnila v Belgicku 28. a 29. apríla 2009 na katolíckej univerzite Leuven a na pôde valónskej frankofónnej katolíckej univerzity v Louvain-la-Neuve, sa hovorilo o úspechoch bolonského procesu a stanovili sa priority pre oblasť vyššieho vzdelávania v EÚ na ďalších desať rokov. Po konferencii sa uskutočnilo tzv. Bolonské politické fórum, v rámci ktorého mohlo 15 mimoeurópskych krajín diskutovať o možnostiach spolupráce.[6]

Výsledky[upraviť | upraviť zdroj]

Bolonský proces zjednocuje systém vysokých škôl, čo okrem iného umožňuje plynulejší prechod z jednej vysokej školy na druhú a umožňuje študentom získavať vzdelanie neobmedzene po celej Európe. Proces vysokoškolského vzdelávania by tak mal dosiahnuť nielen záruku kvality a jednotnosti v celej Európe, ale mala by sa zjednotiť aj dĺžka štúdia. Vysokoškolské štúdium bolo rozdelené do troch stupňov:

Uznávanie diplomov a titulov pomáha nielen akademickej obci, ale aj zrovnoprávňuje kandidátov pri hľadaní zamestnania.[5]

Signatári[upraviť | upraviť zdroj]

Do bolonského procesu sa do roku 2005 zapojilo 46 krajín: Albánsko, Andorra, Arménsko, Azerbajdžan, Belgicko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko, Cyprus, Česká republika, Čierna hora, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Gruzínsko, Grécko, Chorvátsko, Holandsko, Island, Írsko, Taliansko, Lotyšsko, Lichtenštajnsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Moldavsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, Slovenská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Srbsko, Svätá stolica, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Turecko a Ukrajina.[9]

Na ostatné stretnutie v Belgicku boli pozvané aj krajiny: Austrália, Brazília, Čína, Egypt, Etiópia, India, Izrael, Japonsko, Jordánsko, Južná Afrika, Kanada, Kazachstan, Kirgistan, Maroko, Mexiko, Nový Zéland, Senegal, Spojené štáty americké, Tanzánia, Tunisko a Vietnam.[9]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bolonský proces. In: Eurounia.
  2. Magna Charta Universitatum: Slovak. In: Observatory: Magna Charta Universitatum.
  3. Boloňský proces – Zpravodaj. Mgr. Naďa Al Hakimová, Ph.D. In: ČZU Praha.
  4. Hlavné dokumenty EÚ v oblasti vzdelávania. In: Pedagogické rozhľady 4/2003.
  5. a b c d Bolonský proces. In: EuroActiv.
  6. a b Stretnutie Leuven a Louvain-la-Neuve, 2009. In: Slovenská rektorská konferencia..
  7. a b EVŠP: Spoločná deklarácia prijatá v Bologni, 1999. In: Univerzita Komenského v Bratislave.
  8. EVŠP: Komuniké z konferencie v Bergene, 2005. In: Žilinská univerzita.
  9. a b c Bolonský proces – reforma univerzít v ďalšom desaťročí. In: Europa: Press releases rapid.

Zdroje – literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bolonský proces [online]. In: EuroActiv [cit. 25. 1. 2010]. Dostupné na internete: [1].
  • Bolonský proces – reforma univerzít v ďalšom desaťročí [online]. In: Europa: Press releases rapid [cit. 28. 1. 2010]. Dostupné na internete: [2].
  • Bolonský proces [online]. In: EÚ: Europskaunia: ABC o Európskej únii [cit. 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [3].
  • Európsky vysokoškolský priestor. Spoločná deklarácia európskych ministrov školstva prijatá v Bologni 19. júna 1999 [online]. In: Univerzita Komenského v Bratislave [cit. 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [4].
  • Európsky vysokoškolský priestor – dosiahnutie cieľov. Komuniké z konferencie ministrov zodpovedných za vysoké školstvo. Bergen, 19. – 20. 5. 2005 [online]. 5 s. In: Žilinská univerzita [cit. 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [5].
  • Hlavné dokumenty EÚ v oblasti vzdelávania [online]. Vladimír Belovič, Ministerstvo školstva SR. In: Pedagogické rozhľady 4/2003: časopis metodicko-pedagogických centier Slovenska. Školstvo v štátoch EÚ (Pravidelná príloha) [cit 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [6].
  • Magna Charta Universitatum: Slovak. In: Observatory: Magna Charta Universitatum [online]. [cit 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [7].
  • Stretnutie ministrov zodpovedných za vysokoškolské vzdelávanie v dňoch 26. až 29. apríla 2009 [online]. In: Slovenská rektorská konferencia [cit 27. 1. 2010]. Dostupné na internete: [8].