Vyhynutie (biológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lebka tyranosaura patriaceho k vyhynutej triede dinosaurov
Umelecká predstava o dopade asteroidu na Zem. Dopadu veľkého telesa sa pripisujú niektoré veľké vymierania v histórii Zeme
Vtáky Moa obývajúce pôvodne územie Nového Zélandu vyhynuli následkom ľudskej činnosti

Vyhynutie (iné názvy: vymretie, zánik, zaniknutie, extinkcia, nedokonavý vid hynutie, vymieranie, zanikanie) je skončenie existencie všetkých jedincov určitého druhu, poprípade iného taxónu (radu, čeľade…) od (vrátane) poddruhu vyššie [1]. Slovom extinkcia sa v užšom zmysle označuje len vyhynutie druhov [2].

Vyhynutie môže byť lokálne (na území určitého biotopu, kontinentu a pod.) alebo celosvetové. Druh (taxón) sa považuje za vyhynutý, ak nebol jeho živý jedinec pozorovaný minimálne 50 rokov, podľa iných definícií počas jedného svojho životného cyklu. V kategórii ohrozenia taxónov podľa Svetovej únie na ochranu prírody (IUCN) má vyhynutý druh skratku EX (z angl. extinct).

V histórii Zeme vyhynulo viac než 99,9 % všetkých druhov, preto vyhynutie možno považovať za prirodzený proces vývoja planéty. Každých milión rokov vyhynie približne 9 % všetkých druhov. Rýchlosť vymierania však v skutočnosti nie je rovnomerná, v určitých obdobiach bolo tempo vyhynutia prudko zvýšené. Najväčšie známe vyhynutie v histórii Zeme nastalo pred 245 – 250 miliónmi rokov a je známe aj ako veľké permské vymieranie. Vyhynutie sa niekedy ťažko rozoznáva od postupnej premeny jedného druhu na iný. Vyhynutím sú viac ohrozené endemické druhy s úzkou ekologickou valenciou ako druhy celosvetovo rozšírené.

Od úplného vyhynutia sa odlišuje vyhynutie v prirodzenom prostredí (skratka EW, extinct in the wild), čo je typ vyhynutia pri ktorom druh už neprežíva v svojom prirodzenom prostredí, len v človekom vytvorených prostrediach, napríklad v zoologických a botanických záhradách.

Príčiny vyhynutia[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi možné príčiny vymierania organizmov patria:

  • náhla zmena abiotických podmienok (teploty, zrážkového režimu, veľkosti plochy súše/vody…). Hoci všetky abiotické podmienky sa v dlhej časovej škále pomaly menia, živé organizmy sa postupným zmenám dokážu prispôsobovať (s tým súvisí vyhynutie ako zmena jedného druhu na iný pod vplyvom zmenených vonkajších podmienok). Ak však rýchlosť zmeny podmienok stúpa, stúpa s ňou aj tempo vymierania jednotlivých taxónov. Príčina náhlej zmeny abiotických podmienok často pochádza z vesmíru. Je ňou napríklad dopad veľkého asteroidu, náhla zmena v slnečnej aktivite, výbuch blízkej supernovy a iné.
  • náhla zmena biotických podmienok: objavenie sa nového konkurenčného druhu, vyhynutie alebo vymieranie druhu, od ktorého bol druh potravinovo závislý
  • antropogénna činnosť: zmena ekosystémov ľudskou činnosťou – urbanizácia, zvyšovanie zástavby, kontaminácia zdrojov cudzorodými látkami…

Množstvo druhov ktorých vyhynutie spôsobil človek svojou činnosťou je stále sporné. Napríklad vyhynutie veľkých cicavcov v období pred 40 000 rokmi až 10 000 rokmi sa pripisuje ľudskej činnosti, ale podľa niektorých štúdií mala väčší význam napríklad vtedajšia zmena klímy. Iné štúdie považujú človeka za príčinu jedného z najväčších vyhynutí v histórii Zeme, porovnateľnú napríklad s takými veľkými vyhynutiami ako známe vyhynutie druhov na rozhraní druhohory-treťohory.

5 veľkých období hromadného vymierania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Еxterné odkazy[upraviť | upraviť zdroj]