Hatvanská kultúra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hatvanská kultúra bola kultúra v starej bronzovej dobe (presnejšie asi po roku 1600 pred Kr. podľa konvenčného datovania a asi po 1850 pred Kr. podľa novšieho datovania) v severovýchodnom Maďarsku a na juhu západného s stredného Slovenska od dolného Ponitria až po Košickú kotlinu.

Pomenovaná je podľa vyvýšeného tellového sídliska pri Hatvane pri Budapešti.

Vznikla z nyírségskej skupiny pod južnými a východnými vplyvmi.

Od tejto kultúry pochádzajú prvé opevnené sídliská starobronzovej doby (Malé Kosihy a Včelince) a sídliská tejto kultúry boli len opevnené. Pochovávanie je žiarové, popol sa voľne rozhadzuje alebo ojedinele dáva do urien.

Delí sa na dve fázy:

  • stará – súdobá s nagyrévskou kultúrou
  • mladá – s pestrejšou keramikou

V severovýchodnom Zadunajsku vznikla paralelne k mladej fáze hatvanskej kultúry (a pod jej a vplyvom kisapostáckej kultúry/skupiny) tzv. tokodská skupina. Toto označenie niektoré zdroje používajú aj pre mladú fázu hatvanskej kultúry na Slovensku.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]