Judsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Judea)
O rímskej provincii v rokoch 6 až 135 po Kr. nazývanej Jud(a)ea/Judsko/Júdsko pozri Judea (rímska provincia).
Judské vrchy

Judsko (-slovenský kodifikovaný tvar) alebo Júdsko alebo Judea (hebr. Jehúdá, v modernej hebrejčine: Jehuda; po grécky: Ἰουδαία – Ioudaia/Iúdaia; po latinsky: Iudaea) môže byť:

  • a) Júda, teda územie kmeňa Júda (pred obdobím babylonského zajatia) a neskôr Judské kráľovstvo; bolo to (prevažne hornaté) územie medzi Mŕtvym morom a Stredozemným morom (neskôr však bez pásu územia pri Stredozemnom mori) a neskôr vrátane územia kmeňa Benjamin na severe
  • b) územie okolo Jeruzalema od čias návratu Židov z babylonského zajatia, t. j. od konca 6. stor. pred Kr. dodnes (spočiatku toto územie tvorilo rovnomennú perzskú provinciu); konkrétne išlo pôvodne o územie medzi Emausom na západe, Bejt Curom (Bétšúrom) na juhu, Bejt Choronom (Bétchoronom) na severe a najjužnejším tokom Jordánu a severným Mŕtvym morom na východe, ale v 1. stor. po Kr. už Josephus ohraničuje územie Stredozemným morom na západe, južnými hranicami Idumey na juhu, Lubbánom (čiže južnými hranicami Samarie) na severe a najjužnejším tokom Jordánu (a severným Mŕtvym morom) na východe
  • c) menej často: Hasmoneovské kráľovstvo (142 pred Kr. – 6 po Kr.; pokrývalo väčšie územie než bod b)
  • d) rímska provincia Judea (6 po Kr. – 135 po Kr.; pokrývala väčšie územie než bod b)
  • e) menej často (najmä v rímskej cisárskej dobe): celé územie na pravom brehu rieky Jordán alebo celá Palestína
  • f) menej často: územie na východ a severovýchod od Galilejského jazera (v slovenskom katolíckom preklade Biblie judejský kraj za Jordánom, v evanjelickom preklade končiny judské za Jordánom, v Roháčkovom preklade Judský kraj za Jordánom); významy z bodov b a e predstavujú na rozdiel od tohto významu potom "Judsko/judejský kraj pred Jordánom"

Treba dodať, že v Novom zákone sa často Judsko (Judea) spomína v protiklade s mestom Jeruzalem, čiže termín Judsko (Judea) podľa týchto textov nezahŕňal svoje centrálne mesto.

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Judea (Judsko) dostala podľa izraelitského kmeňa Júda (hebr. takisto Jehúdá), ktorý sa tu (na „hore Júda“) usadil od 13. storočia pred Kr. Ako Júda sa označuje aj územie obývané týmto kmeňom a Judské kráľovstvo.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Júda a Judské kráľovstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Kmeň Júda bol jeden z 12 izraelských kmeňov, ktoré podľa Biblie prišli do Palestíny z Egypta (pravdepodobne v 15. alebo 13. stor. pred Kr.).

Koncom 11. storočia pred Kr. vzniklo spojením územia kmeňa Júda (nazývaného Júda) a územia ostatných izraelských kmeňov (nazývaného Izrael) na krátky čas tzv. Judsko-izraelské kráľovstvo. Významným sa kmeň Júda stal voľbou Dávida za kráľa tohto kráľovstva.

Judsko-izraelské kráľovstvo sa za vlády Šalamúnovho syna v roku 925/926 pred Kr. znova rozpadlo na dve tradičné územia (tentoraz v podobe kráľovstiev) – na Judské kráľovstvo (=Judejské kráľovstvo, južné kráľovstvo, Kráľovstvo Judsko) a Izraelské kráľovstvo (=severné kráľovstvo). Zatiaľ čo Izraelské kráľovstvo v roku 722 pred Kr. dobyla Asýria, Judské kráľovstvo prekvitalo pod vedením dávidovskej dynastie a pripojilo si aj niektoré územia na severe (kmeň Benjamína).

Roku 587 pred Kr. bolo územie Júda dobyté Novobabylonskou ríšou a nastalo tzv. babylonské zajatie obyvateľstva územia Júda. Už koncom toho istého storočia sa územie Júda však stalo provinciou Perzskej ríše.

Judsko po babylonskom zajatí[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci perzskej provincie Kýrovým ediktom z roku 538 pred Kr. Židia hneď od začiatku opäť získali slobodu a mohli sa vrátiť do vlasti. Prví Židia sa vrátili pod vedením Zorobábela (Zerubábela)[1]. Keďže navrátilci patrili prevažne ku kmeňu Júda, resp. žili na území kmeňa Júda, nazývali sa odvtedy po hebrejsky jehudim > po grécky Ioudaioi > po latinsky Iudaei > po nemecky Juden (z niektorých z týchto výrazov priamo či sprostredkovane pravdepodobne pochádza aj slovenské slovo Židia).

V roku 332 pred Kr. územie dobyl Alexander Veľký. Jeho nástupcovia sa o územie dlho sporili, V roku 320 pripadlo Egyptu pred Kr., v roku 198 pred Kr. Sýrii. Židovské povstanie v 2. stor. pred Kr. viedlo viedlo k nezávislosti Judska v podobe tzv. Hasmoneovského kráľovstva (142 pred Kr. – 6 po Kr). V roku 63 pred Kr. sa Judsko stalo vazalom Rímskej ríše. Do tohto obdobia spadá aj "kráľ" Herodes Veľký (40/37 – 4 pred Kr.), za ktorého vlády v Judsku sa podľa Biblie narodil Ježiš Kristus.

Rímska provincia[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Judea (rímska provincia)

V roku 6 po Kr. bola vytvorená rímska provincia Jud(a)ea, ktorá trvala do roku 132/135 po Kr.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. porov. aj Ezd 2,1 – 2 (svatepismo.sk)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]