Klišé
Klišé je ustálený slovný obrat (z franc. cliché = tlačiarenský štočok), ktorý stereotypným a mechanickým používaním stratil svoju údernosť a do istej miery aj pôvodný význam. Najčastejšie sa vyskytuje v publicistickom štýle, ale aj v hovorovom jazyku, korešpondencii a pod., napr. hodina pravdy, dieťa šťasteny, drvivá väčšina, pálčivá otázka, hlboké nedorozumenie, dostať sa na šikmú plochu.
Niektoré slová a slovné spojenia sa v komunikácii zvyknú používať tak často, až napokon stratia svoj konkrétny, hodnotný obsah a stávajú sa v reči abstraktnými. Ich počet je malý, ale zato často sa vyskytujúci najmä pri rýchlej, nepripravenej komunikácii a improvizácii v reči. Tieto slová a slovné spojenia nemajú v reči žiadnu hodnotu, sú opočúvané, bezduché a často sa nimi zapĺňajú prázdne miesta. Takéto slová, či slovné spojenia nazývame floskuly a klišé. Floskuly a klišé sa stávali bezcennými postupne a takýmito aj ostali.
Klišé je zastaraný spôsob myslenia, banálne frázy alebo zažité výrazy. Sú to všeobecné, situačne málo konkrétne, stereotypné, otrepané a takmer nič nehovoriace slová, ktoré, hoci mali pôvodne presný význam, neustálym opakovaním sa v reči opotrebovali, alebo lepšie povedané ošúchali, či znehodnotili. Sú to slová ktoré svojim neustálym, stereotypným omieľaním stratili svoj pôvodný, hodnotný význam. Samotné slovo klišé pochádza z francúzskeho klišé, ktoré pôvodne znamenalo "tlačová forma" používaná v polygrafickom priemysle a neskôr pojem "lacná imitácia".
Väčšina ľudí si osvojí iba menší počet slov, ktorými vypĺňajú prázdne miesta v komunikácii a tým sa z týchto slov stávajú klišé. Často sa používajú na skupinu osôb, objektov, vecí. Sú to najmä úslovia, ktoré sa vyskytujú v bežnej spoločenskej komunikácii, v masmédiách v súkromných listoch i v spontánnych prejavoch. Klišé je ustálený automatizovaný slovný obrat, ktorý si vďaka svojej výstižnosti v začiatkoch používania získal takú popularitu, že naďalej hrozí jeho nevhodné a nebezpečné používanie.
Typy kategórií:
- v literatúre (napríklad ako zovšeobecnená básnická metafora) – v hodine dvanástej, o päť minút dvanásť
- v administratívnom štýle (formuly v listoch, pri úradných výkonoch a pod.) – dovoľujeme si Vám oznámiť, obraciame sa na Vás v tejto záležitosti, záležitosť
- v publicistickom štýle – ohromný, obrovský, úchvatný, strašný
- v spoločenskom styku – je mi cťou, Ako sa máte?, dobre vyzeráte!
- v hovorovom štýle – hodina H, deň D.
- v elektronickom prostredí – s pozdravom, pekný deň Vám prajem