Kompenzácia účinníka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kompenzácia účinníka (skr. PFC z angl. power factor correction) je proces, ktorý posúva fázu vstupného prúdu vzhľadom k napätiu. Upravuje sa účinník, ktorý je u zariadení bez PFC obvodu zvyčajne 0,75. PFC ho upravuje na 0,95 - 0,99. PFC môže byť aktívne alebo pasívne.

Účinník je cosinus fázoveho posunu medzi napätím a prúdom (tento uhol sa zvyčajne označuje φ).

Kompenzácia účinníka k odobreanému indukčnému výkonu dodáva kapacitný výkon.

Indukčné spotrebiče pre svoj výkon potrebujú magnetizačný prúd. Tento výkon sa nepremení na užitočnú energiu (svetelnú, tepelnú, mechanickú), ale cirkuluje medzi generátorom a spotrebičom. Nazýva sa JALOVÝ VÝKON.

Zdanlivý výkon je celkový výkon, ktorý spotrebič potrebuje pre svoju činnosť.

Činný výkon reprezentuje tú časť celkového zdanlivého výkonu, ktorá sa premieňa na užitočnú prácu a pokrýva činné straty spotrebiča.

Jalový výkon slúži na vytvorenie magnetického poľa spotrebičov a na pokrytie jeho jalových strát. Vytvára teda podmienky na chod spotrebiča, sám sa však netransformuje na užitočnú prácu.

Pasívne PFC[upraviť | upraviť zdroj]

Je najpoužívanejší typ PFC, pretože je lacný. Je realizovaný jednoduchým kapacitným filtrom na vstupne, ktorý vyrovnáva nelinearitu účinníka. Kompenzuje účinník na maximalne 0,95.

Aktívne PFC[upraviť | upraviť zdroj]

Je to drahší typ, pretože je realizovaný niekoľkými obvodmi. Kompenzuje účinník na viac ako 0,95.

Ideálny účinník = 1 (teda cosinus uhla 0, žiaden posun medzi napätím a prúdom, napätie a prúd sú vo fáze) čisto odporová záťaž, ktorá neodoberá žiaden kapacitný alebo magnetizačný (na vytvorenie mag. poľa) prúd. Teda žiaden jalový prúd.