Konstantius I. Chlorus
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Konstantius I. Chlorus alebo (po latinsky) Constantius Chlorus alebo zriedka Konštancius Chlorus, vlastným menom Gaius Flavius Valerius Constantius (* 31. marec 250 – † 25. júl 306) bol v rokoch 305 – 306 rímsky cisár.
Spolu s Galeriom sa stal augustom (vládcom Rímskej ríše), keď sa krutý Dioklecián v roku 305 v dôsledku svojej choroby a znechutený svojou prácou vzdal cisárskej hodnosti. V tom čase boli za cézarov (nižších vládcov) pridelení Severus a Maximinus Daja (Daza). Diokleciánom rozbehnuté prenasledovanie kresťanov i tak pokračovalo. Ukončil ho až syn Konštancia Chlora Konštantín Veľký, ktorého po otcovej smrti vojsko zvolilo za augusta v Galii.
Iné projekty [upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Konstantius I. Chlorus