Limský záliv

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Limský záliv
Začiatok Limského zálivu

Limský záliv (chorv. Limski zaljev) alebo Limský fjord (Limski fjord) alebo Limský kanál (Limski kanal), je úzky, do pevniny hlboko zarezaný záliv na západnom pobreží polostrova Istria v Chorvátsku. Pri jeho ústí do mora ležia mestá Vrsar na severe a Rovinj na juhu.

Vznikol v dobe ľadovej zatopením časti krasového údolia. Geomorfologicky to teda nie je fjord, hoci sa tak často nazýva.

Zasahuje do pobrežia do hĺbky viac ako 10 km, v najširšom mieste je jeho šírka takmer 600 m. Po oboch stranách je lemovaný strmými skalami, ktoré presahujú výšku 100 m. V skalách sú početné jaskyne. Archeologické nálezy odkryli stopy po človeku z doby neolitu.

Názov je odvodený z latinského slova limes, ktoré znamená hranica. V antickej dobe bol záliv prirodzenou hranicou medzi dvoma rímskymi provinciami, Dalmáciou a Talianskom.

Turisticky významná je Romualdova jaskyňa, pomenovaná po sv. Romualdovi, zakladateľovi benediktínskeho kláštora sv. Michala neďaleko od Limského zálivu.

Záliv a jeho okolie je prírodnou rezerváciou. Plávajú sem výletné lode, pre športové a rybárske lode je záliv uzatvorený.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Limský záliv na českej Wikipédii.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 45°07′53″S 13°40′53″V / 45,13137°S 13,681412°V / 45.13137; 13.681412