Lokálna cirkev

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Lokálna cirkev je základný prvok štruktúry katolíckej cirkvi.

Lokálnu cirkev spravuje obvykle biskup a jeho spolupracovníci - presbyteri (kňazi) a diakoni. Lokálne cirkvi sa združujú do väčších celkov - cirkví sui iuris podľa obradu, takže sa hovorí o cirkvi latinskej, melchitskej, chaldejskej, malabarskej, ukrajinskej a pod.

V latinskej cirkvi sa biskupi združujú do biskupských konferencií, ktoré sa neviažu na nijaké územie a prekrývajú sa. Podkladom združenia môže byť národ, štát, jazyková oblasť, svetadiel. Biskupská konferencia so špeciálnym statusom má vymedzené právomoci na území svojich členov. Tradičnou vyššou územnou jednotkou je cirkevná provincia; jej centrom je arcidiecéza, k nej sú pridružené sufragánne diecézy. Vo východných katolíckych cirkvách majú správnu úlohu miestne synody biskupov a patriarchovia, resp. väčší arcibiskupi alebo metropoliti.

Činiteľom jednoty a predstaveným všetkých lokálnych katolíckych cirkví a všetkých členov cirkvi je biskup Ríma, ktorý sa považuje na námestníka Krista. Je zároveň patriarchom západnej (latinskej) cirkvi. Bežne sa označuje výrazom rímsky pápež alebo Svätý otec.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.