Makroustálenosť frazémy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Makroustálenosť frazémy je komplexná ustálenosť frazémy, ktorá spočíva v ustálenosti na jednotlivých rovinách výstavby a fungovania frazeológie, teda skladá sa z čiastkových ustáleností (p. mikroustáleností) frazémy. Základ takéhoto chápania frazeológie vychádza z poznatku, že nijaká frazéma nie je nejako absolútne ustálená, petrifikovaná na všetkých rovinách svojej výstavby, ale že jednotlivé frazémy sa líšia práve rozličným stupňom ustálenia jednotlivých svojich zložiek. Táto koncepcia sa uplatnila v prácach A. V. Kunina. V našej domácej literatúre sa tento termín uplatňoval skôr iba výnimočne, hoci s takýmto chápaním ustálenosti sa aj u nás dosť bežne počíta. Protipólom takéhoto chápania základných vlastností frazém je rôzna miera anomálnosti (p.) frazémy na všetkých úrovniach jej stavby.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.