Medzichladič
Medzichladič alebo medzichladič plniaceho vzduchu (ang. Intercooler) je zariadenie na výmenu tepla v motoroch prepĺňaných turbodúchadlom alebo kompresorom. Jeho úlohou je ochladzovať stlačený vzduch z dúchadla, čo má za následok vyššiu rozpínavosť paliva a teda vyšší výkon motora. Nižšia teplota stlačeného vzduchu umožňuje jeho vyšší tlak a tiež zároveň znižuje riziko samovoľného vznietenia plynov ešte pred fázou jeho kontrolovaného vzplanutia, ktoré je problémom zážihových motorov.[1]
Medzichladiče sa môžu líšiť najmä rozmermi a obsahom, mierne potom aj vzhľadom a umiestnením v automobile. Rovnako ako vzduchový filter sa medzichladič umiestňuje do motorového priestoru tak, aby mal čo najväčší prísun vzduchu, ktorý o automobil naráža v závislosti na jeho rýchlosti. Preto sú medzichladiče tým viac účinnejšie, čím rýchlejšie sa vozidlo pohybuje, pretože to má za následok väčší a rýchlejší prísun chladnejšieho vzduchu.
Pojem "medzi" pochádza z anglického inter, čo má pôvod ešte v historických lietadlových motoroch, v ktorých medzichladiče ochladzovali vzduch medzi jednotlivými kompresormi. V dnešných automobilových motoroch sa tak technicky nachádzajú "dochladzovače" (ang. aftercooler), pretože sa nachádzajú až za turbodúchadlom či kompresorom.
Referencie [upraviť]
- ↑ M.Bernhardt, S.Dobrzyński, E.Loth Silniki samochodowe. Wydawnictwo WKiŁ Warszawa, 1988 r.
