Medzichladič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Medzichladič na montáž za predný nárazník
Medzichladič vo vozidle Subaru Impreza WRX STI. Tento medzichladič je namontovaný na motore, takmer až pri čelnom okne

Medzichladič alebo medzichladič plniaceho vzduchu (ang. Intercooler) je zariadenie na výmenu tepla v motoroch prepĺňaných turbodúchadlom alebo kompresorom. Jeho úlohou je ochladzovať stlačený vzduch z dúchadla, čo má za následok vyššiu rozpínavosť paliva a teda vyšší výkon motora. Nižšia teplota stlačeného vzduchu umožňuje jeho vyšší tlak a tiež zároveň znižuje riziko samovoľného vznietenia plynov ešte pred fázou jeho kontrolovaného vzplanutia, ktoré je problémom zážihových motorov.[1]

Medzichladiče sa môžu líšiť najmä rozmermi a obsahom, mierne potom aj vzhľadom a umiestnením v automobile. Rovnako ako vzduchový filter sa medzichladič umiestňuje do motorového priestoru tak, aby mal čo najväčší prísun vzduchu, ktorý o automobil naráža v závislosti na jeho rýchlosti. Preto sú medzichladiče tým viac účinnejšie, čím rýchlejšie sa vozidlo pohybuje, pretože to má za následok väčší a rýchlejší prísun chladnejšieho vzduchu.

Pojem "medzi" pochádza z anglického inter, čo má pôvod ešte v historických lietadlových motoroch, v ktorých medzichladiče ochladzovali vzduch medzi jednotlivými kompresormi. V dnešných automobilových motoroch sa tak technicky nachádzajú "dochladzovače" (ang. aftercooler), pretože sa nachádzajú až za turbodúchadlom či kompresorom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. M.Bernhardt, S.Dobrzyński, E.Loth Silniki samochodowe. Wydawnictwo WKiŁ Warszawa, 1988 r.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]