Mikroustálenosť frazémy
Mikroustálenosť frazémy je čiastkový typ, podtyp komplexnej ustálenosti (p.) (makroustálenosti), ktorý sa prejavuje istými paradigmatickými alebo syntagmatickými ohraničeniami v jednej oblasti výstavby frazémy alebo v oblasti jeho používania. Chápanie mikroustálenosti vychádza z predstavy, že frazeologizovanosť istého spojenia vychádza z ustálenosti nie iba na jednej rovine, ale že sa prejavuje ako výsledok špecifickej súhry v ustálenosti viacerých typov, ktoré pritom nikdy nemusia byť v konkrétnej frazéme zastúpené v absolútnej miere, teda ako nejaká absolútna zmeravenosť. Je to pojem z frazeologickej koncepcie A. V. Kunina, v ktorej sa počíta s takýmito druhmi mikroustálenosti: mikroustálenosť morfologická, mikroustálenosť syntaktická, mikroustálenosť lexikálna, mikroustálenosť používania, mikroustálenosť významu a štruktúrnosémantická (p.). Sám názov mikroustálenosť sa v našej domácej literatúre uplatňoval zriedkavejšie (bežnejšie sa hovorí iba o ustálenosti, napr. morfologickej, syntaktickej ustálenosti atď.), hoci predstava o jednotlivých druhoch či častiach komplexnej ustálenosti sa aj u nás produktívne využíva.