Mikroustálenosť používania

Mikroustálenosť používania alebo reprodukovanosť frazémy je rozlišovací znak frazeológie založený na zistení, že frazéma nevzniká vždy v reči nanovo, ale sa v nej iba uplatňuje, reprodukuje ako relatívne hotový celok skladajúci sa z istých slovných prvkov v istých tvaroch a v istej konštrukčnej podobe. Niekedy sa teda sám tento znak chápal ako komplexný prvok frazeológie, a tak sa mu pripisovala platnosť podstatného alebo dokonca jediného dištiktívneho príznaku frazeológie (rus. termín "vosproizvodimosť" v interpretácii L. I. Rojzenzona). Bežnejšie sa chápe ako jeden z rozlišovacích znakov frazémy, ako špecifická forma ustálenosti.

Článok pôvodne čerpal z diela ĎURČO, Peter (ed.). Frazeologická terminológia (1995) uverejneného na webe Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied.