Spoločenský výrobný spôsob
Spoločenský výrobný spôsob (iné názvy: spoločenský spôsob výroby, výrobný spôsob, spôsob výroby; nem. (gesellschaftliche) Produktionsweise) je v (najmä marxistickej) ekonómii konkrétny spôsob získavania (t.j. konkrétna podoba výroby) prostriedkov nevyhnutných pre život ľudskej spoločnosti (najmä potravín, odevov, obydlí, výrobných nástrojov), ktorý tvorí podstatu určitého typu ekonomiky resp. určitej spoločensko-ekonomickej formácie. Inými slovami je to jednota výrobných síl a výrobných vzťahov (fungujúcich ako dve neoddeliteľné ale vzájomne protirečivé stránky), charakterizujúca úroveň dosiahnutú vo výrobe výrobných prostriedkov a spotrebných predmetov nevyhnutných pre život. Spoločenský výrobný spôsob spolu so spoločenskou nadstavbou tvoria spolu spoločensko-ekonomickú formáciu.[1][2][3]
Druhy[upraviť | upraviť zdroj]
Rozlišuje sa prvotnopospolný, feudálny, kapitalistický a komunistický (resp. socialistický a komunistický) výrobný spôsob[1][2]. Tieto pojmy sa do značnej miery kryjú s pojmami prvotnopospolná, feudálna, kapitalistická a komunistická spoločensko-ekonomická formácia - pozri v článku spoločensko-ekonomická formácia.