Tréning (školenie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Tréning (v oblasti vzdelávania) je nespresným výrazom pre výcvik v oblasti vzdelávania dospelých (andragogika), ktorý vznikol doslovným prevzatím anglického výrazu training. Používa sa v rámci vzdelávania vo firmách ako (podnikové) školenie alebo podnikové vzdelávanie často nesprávne, pretože tréning ako taký samotné vzdelávanie pracovníkov nenahradí.

(Podnikový) výcvik je výstižnejšie označenie, pretože je to príprava pracovníkov na akúkoľvek činnosť, zdokonalenie výkonu pracovníka, osobnostný rozvoj pracovníka. Pri tréningu ako vzdelávacej činnosti sa vyžaduje precvičenie praktických zručnosti individuálne alebo v skupine pracovníkov, pričom pre nácvik konkrétnej situácie sa používajú scenáre, prípadové štúdie alebo cvičenia z praxe danej firmy, resp. z danej pracovnej a profesnej oblasti pracovníkov.

Trénovanie je zamerané na zručnosti pracovníka v ovládaní jeho pracovných nástrojov, ktorými sú dnes nielen manuálne a mechanické nástroje, ale všetky nástroje, ktorými je pracovník obklopovaný pri svojej práci (elektronické prístroje, informačné technológie) a všetky nehmotné nástroje, pri ktorých pracovník využíva svoj intelekt (zručnosti v oblasti komunikácie s ľuďmi, v oblasti vedenia ľudí, v oblasti predaja, manažmentu, atď.,) ktoré sú súhrnne označované ako mäkké zručnosti angl.softskills.

Pri dobrom socializovaní sa pracovníkov a ich aktívnom zapojení do konkrétneho tréningu je možné dosiahnuť aj orientáciu na rozvoj požadovaných osobnostných schopností pracovníka. Tréner sa tak stáva mentorom, teda pomáha pracovníkovi rozvíjať svoje schopnosti, resp. koučom, teda pomáha pracovníkovi rozvíjať svoje zručnosti, vedomosti i motiváciu k osobnému rozvoju v prospech profesionality pracovníka.

Trénovanie tzv. tvrdých zručností je iba komerčne používaným pomenovaním pre školenie, teda vzdelávanie pri ktorom sa naučia pracovníci potrebné vedomosti a precvičujú si ich používanie (napríklad výpočet životného poistenia, kalkulácia finančných produktov, používanie administratívnych postupov).

Školenie je prenos vedomostí a poznatkov z praxe formou prednášky, dnes zdokonaľované prezentáciami pomocou multimediálnych zariadení ako dataprojektor, pričom obvykle na konci školenia má pracovník povinnosť potvrdiť získané vedomosti testom, skúškou.

Trénovanie mäkkých zručností nekončí obvykle testom, skúškou, ale sebahodnotením pracovníka a poskytnutím osobného hodnotenia, tzv. spätnou väzbou (v angl.feedback) trénerom. Pretože trénovanie patrí k činnostiam celoživotného vzdelávania, môže pokračovať v ďalšej etape previerkou rozvoja zručností pracovníkov, takzvanými hodnotiacimi centrami (z angl.) assessment center.

Tréningový proces riadi a vykonáva tréner, ktorý má príslušné vzdelanie v oblasti andragogiky, resp. profesionálne pracuje v oblasti vzdelávania dospelých a má vedomosti, zručnosti a skúsenosti z príslušnej oblasti.

Novým trendom v oblasti trénovania pracovníkov je učiaca sa organizácia, ktorú v rámci posunu vedomostí do centra ekonomickej produktivity (pozri vedomostná spoločnosť spracoval Peter Senge) a znamená, že proces vzdelávania, či už vo forme trénovania, školení, či hodnotiacich centier, sa integruje priamo do činnosti organizácie a počas samotného pracovného procesu, takže pracovníci sa nevyčleňujú z pracovného procesu.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mabey Ch. – Illes M.: Usmerňovanie vzdelávania (Open University Bussiness School UK, Reader,1996 (čítanka kurzu Organizačný rozvoj a riadenie zmien, City University Bratislava)
  • Senge Peter: Piata disciplína manažmentu, 1998, vyd. Open Windows, Bratislava