Typológia politicko-administratívnych vzťahov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Politicko-administratívne vzťahy skúmajú postavenie volených politických elít voči menovaným úradníkom v politických systémoch. Tieto vzťahy ovplyvňujú tvorbu verejnej politiky v krajinách. Jednu z typológií modelov politicko-administratívnych vzťahov zadefinoval americký politológ Guy Peters. Ten zostavil typológiu piatich modelov.

Formálno-legálny model[upraviť | upraviť zdroj]

Formálno-legálny model (v angl. formal-legal model) je modelom, v ktorom úradníci priamo vykonávajú a implementujú politiku, ktorú tvoria politici. Bol vyvinutý v Spojených štátoch amerických. Podľa Petersa je to model, ktorý slúži ako normatívny štandard, voči ktorému porovnávame ostatné modely politicko-administratívnych vzťahov, ktoré ponúkajú skutočnú interakciu medzi politikmi a úradníkmi.[1] Úradníci do tvorenej politiky nezasahujú, majú na starosti implementáciu, prípadne upozorňujú na chyby, ktoré môžú politici upraviť. V tomto modeli sú obe strany so svojou úlohou stotožnení.[1]

Model dedinského života[upraviť | upraviť zdroj]

Model dedinského života (v angl. village life model) je model, v ktorom obe strany, aj politici, aj úradníci spolupracujú. Charakterizuje ho spoločný záujem a snaha o dosiahnutie spoločných cieľov. Hlavným motivačným prostriedkom pre obe strany je udržanie stálych vládnych štruktúr.[2]

Model funkčného dedinského života[upraviť | upraviť zdroj]

Model funkčného dedinského života (v angl. functional village life model) je rozšírením modelu dedinského života. Podľa Petersa sa v tomto modeli politici a úradníci nezdružujú len podľa straníckych preferencií ako je to u predchádzajúceho modelu, ale najmä podľa sektorových, funkcionálnych preferencií. To znamená, že napríklad politik z ministerstva je schopný nájsť lepšiu formu kooperácie s úradníkom, ktorý preňho pracuje ako s ministrom tej istej vlády. Konflikty medzi jednotlivými policy sektormi môžu vznikať pre rozpočty, personálne obsadenie či legislatívnu moc.[1]

Adverzný model[upraviť | upraviť zdroj]

Ako už názov napovedá, v adverznom modeli (v angl. adverse model) stoja politici na opačnej strane spektra ako úradníci, sú teda vnímaní ako súperi. V tomto modeli sa nedá hovoriť o stotožnenosti so svojou úlohou ako pri formálno-legálnom modeli. Zdrojom súboja medzi oboma stranami nie je okruh pôsobnosti, ale najmä čo najväčší zisk a kontrola vplyvu v organizácii. Peters hovorí, že v tomto modeli úradník neposlúcha rozkazy politika, ale radšej rieši problém podľa svojho uváženia, resp. sa riadi tým, čo je podľa neho najlepšie.[3]

Administratívno-štátny model[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívno-štátny model (v angl. administrative state model) reflektuje stav, v ktorom je rozhodovací proces vlády výrazne ovplyvnený administratívnymi štruktúrami. Predpokladom tohto modelu je, že exekutívy v súčasných moderných demokraciách nemajú dostatok personálnych štruktúr na to, aby zvládli zaťaženie, ktoré je na ne kladené a preto ostáva na ramenách úradníkov.[4] Pomocou rôznych procedúr potom majú byrokrati väčšiu moc, ktorou môžu zasahovať do zrýchlenia, spomalenia alebo zrušenia tvorby policy.

Tabuľkové zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Typológia PAV Naratív Víťaz Riešenie konfliktu Štýl Dopad
Formálno-legálny model Integračný Politici Rozkaz Autorita Variabilita
Model dedinského života Integračný Obaja Vyjednávanie Vzájomnosť Manažment
Model funkčného dedinského života Integračný Obaja Vyjednávanie Expertíza Dominancia záujmov
Adverzný model Kontradiktórny Rôzny Sila Konflikt Variabilita
Administratívno-štátny model Integračný Úradníci Ústupok Expertíza Stabilita

Tab. PETERS, G.: Characteristics of the models; Politicians and bureaucrats in the politics of policy-making, p. 166

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • PETERS, G.: Politicians and bureaucrats in the politics of policy-making in OSBORNE, S.: Public Management: Critical Perspectives on Business and Management; London And New York, 2002, p. 164-166
  • KLIMOVSKY, D.: Základy verejnej správy Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Košice, 2008, p. 128
  • PETERS, G.: Comparing Public Bureaucracies: Problems of Theory and Method The University Of Alabama Press, 1988, p. 149-155
  • SIČAKOVA-BEBLAVA, E., ONDRUSOVA, D., KLIMOVSKY, D., JACKO, T.: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov Ústav verejnej politiky a ekonómie Fakulta soc. a ekonomických vied UK, Bratislava, 2010, p. 66-67