Univerzálny ľudský zmysel frazém
Univerzálny ľudský zmysel frazém je túto extrapoláciu povahy frazém dovoľuje podľa všetkého fakt univerzálií samého ľudského rodu, ako ju skúma a dosvedčuje historická antropológia. Vo frazeológii to – proti nepopierateľnej idiomatickosti a autochtónnosti frazém – dotvrdzuje sám ich semiotický zmysel, spočívajúci v dôraze na autentickom chápaní životných situácií. V ich interpretácií sa síce tak alebo onak odráža pocit vernosti pomyselnému celkovému zmyslu seba, vlastnej komunity, no pritom sa neustále myslí na "človeka vôbec", človeka v zmysle hodnôt, ktoré sa mu pripisovali počnúc od renesancie v súhrnnom pojme "humanity". Ľudia však v sebe odjakživa pociťovali tento pojem ako fenomén solidarity s inými. V samých frazémach sa to odráža vo fakte, že ako subjekt konania v situáciách modelovaných frazémami sa uvádza pomenovanie "človek". A cíti sa aj bez tohto výslovného vyjadrenia. Frazeológia v jednotlivých ľudských spoločenstvách stelesňuje vlastne zmysel ľudského života, človeka a ľudstva, a to napríklad aj v tzv. laxných frazémach (p.), aspoň per negationem: bližšia košeľa ako kabát.