Virofág

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Virofágy (z lat. virus - jed a gréckeho φάγειν fágein - jesť) sú skupina nedávno objavených vírusov podobných satelitným vírusom, ktoré však na rozdiel od týchto pre hostiteľské vírusy neškodných súkmeňovcov sú pre svojich hostiteľov smrteľne nebezpečné, spôsobujú chradnutia a následne ich smrť.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Prvý virofág, Sputnik, bol objavený vo vírusových časticiach rodu Mamavirus, ktorého hostiteľom je améba Acanthamoeba polyphaga. Jeho veľkosť je 50 nm, genóm má 18 343 bp a 3 gény pravdepodobne patriaci Mamaviru.

Druhý virofág, Mavirus, ktorý napáda vírus Cafeteria roenbergensis (CroV), patogén dravého morského bičíkovca Cafeteria roenbergensis. Genóm má 19 063 bp a obsahuje retrovírusové integrázy a DNA polymerázy B. Sekvencia DNA je najpodobnejšia eukaryotickým transpozónom, čo by svedčilo v prospech ich vírusového pôvodu. Bunky sa tak zrejme snažia pomôcť si v boji proti CroV.

Tretí virofág, Organic Lake virophage, bol objavený v roku 2011 v slanom antarktickom jazere Organic Lake. Parazituje na vírusoch čeľade Phycodnaviridae, napádajúcich riasy. [1] Jeho priemer je ~ 100 nm a genóm tvorí 26 421 bp.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Virofágy dokážu sprostredkovať horizontálny prenos medzi vírusmi, obdobne ako iné vírusy medzi bunkami. Keďže sú pre svoje hostiteľa smrtiace, slúžia takmer ako pomocníci buniek v boji proti vírusom, ktoré ich napádajú. Z hľadiska liečby vírusových ochorení ide o objav veľmi zaujímavý, hoci napríklad medicínsky významné vírusy z čeľadí Retroviridae alebo Orthomyxoviridae sú príliš malé a nemôžu preto slúžiť ako hostitelia virofágov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

    • 'Virus-eater' discovered in Antarctic lake : Nature News [online]. [Cit. 2012-06-16]. Dostupné online.
    • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Virofág na českej Wikipédii.

    Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]