Maliar Triptolema

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Atický červenofigúrový stamnos, dielo Maliara Triptolema, zobrazuje Triptolema, Demeter a Persefoné, cca 470 pred Kr., Louvre

Maliar Triptolema je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 490470 pred Kr.[1]

Maliar Triptolema bol atický vázový maliar, ktorého skutočné meno nie je známe.[2] Známych je len málo signatúr vázových maliarov (približne na 1 percente keramiky). Zo štýlu maľby však bolo možné rozoznať viac než 900 umelcov.[3] Maliar Triptolema bol nazvaný podľa jeho červenofigúrovej maľby Triptolema, ktorá zdobí stamnos uložený v parížskom múzeu Louvre.[4]

Pôsobiť začal vedľa Dourisa v dielni Eufronia. Neskôr spolupracoval s Brygovým maliarom ako aj s hrnčiarmi Dourisom, Hierónom a Pythónom. Na rytóne (Virginia Museum of Fine Arts) pracoval s hrnčiarom Charinom.[5] Britský historik umenia John Beazley mu pripísal deväťdesiat diel, z ktorých asi polovicu tvoria čaše (maľoval na rozmanité tvary váz[1]).[2] Spočiatku bol jeho štýl silne ovplyvnený archaickým umením, jeho neskoršie práce sú priemernejšej kvality. Repertoár jeho malieb je rôznorodý, zahŕňa mytologické, ale aj scény z reálneho, každodenného života.[1]

Atický červenofigúrový stamnos z parížskeho Louvru (inv. G 187) zobrazuje Triptolema vo svojom okrídlenom voze, ktorý sa vydal učiť ľudí poľnohospodárstvo, dar prijatý od bohyne Demeter (datovaný približne do roku 480 pred Kr.).[6]

Majstrovským dielom Maliara Triptolema je tondo červenofigúrového kylixu zobrazujúce Gréka bojujúceho s Peržanom. Postava gréckeho bojovníka tu jednoznačne dominuje, zaberá stred obrazu a zatieňuje Peržana. Grék zdvihnutím meča nad hlavu naznačuje, že sa chystá zasadiť posledný úder. Peržan sa pred ním krčí s hlavou sklonenou v submisívnom geste. Peržan má výraznú pokrývku hlavy a vzorovaný odev. Peržania boli známi lukostrelci, a preto sa zvyčajne zobrazovali s lukom a tulcom. Tento Peržan je ale nútený použiť svoj meč a luk má za sebou.[7] Toto dielo datované krátko po prvých grécko-perzských vojnách (po roku 479 pred Kr.) zobrazuje grécke víťazstvo nad barbarmi.[8]

Atický červenofigúrový kylix s erotickou scénou (Museo Archeologico Nazionale, Tarquinia) od Maliara Triptolema,[9] zobrazuje v tonde nádoby pár (tondo čaše bolo ideálnym tvarom na tieto zobrazenia) počas sexuálneho aktu (na symposiu). Hetéra leží na chrbte, nohy si položila na plecia svojho partnera, ktorý kľačí pred ňou. On sa oprel o jej vzpriamené nohy a oboma rukami ju objal na hornej časti tela. Ich tváre sa takmer dotýkajú, navzájom si uprene pozerajú do očí.[10]

Maliar Triptolema mal zrejme slabosť pre psov, na zobrazeniach (namaľoval ich na začiatku svojej kariéry[11]), ktorými ozdobil kylix (Kimbell Art Museum, Fort Worth, Texas) vidieť, ako nás tieto zvieratá dokážu znechutiť ale aj potešiť, posolstvo, ktoré platí pre majiteľov psov dnes a platilo aj pre našich predkov pred toľkými storočiami.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Hubert Cancik, Helmuth Schneider, Christine F. Salazar, David E. Orton. Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Leiden : Brill, 2002. ISBN 978-90-0414-219-0. S. 935.
  2. a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Triptolemos, Pittore di [1]
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 389.
  4. Diana Buitron-Oliver. Douris: A Master-painter of Athenian Red-figure Vases. Mainz : Philipp von Zabern, 1995. ISBN 978-38-0531-357-5. S. 5.
  5. Amalia Avramidou, Denise Demetriou. Approaching the Ancient Artifact. Berlin : Walter de Gruyter GmbH & Co KG, 2014. ISBN 978-31-1030-881-5. S. 142.
  6. Matthew Clark. Exploring Greek Myth. Hoboken : John Wiley & Sons, 2012. ISBN 978-14-0519-456-3. S. 10.
  7. Athina Mitropoulos, Laura Snook, Alastair Thorley. OCR Classical Civilisation A Level Components 23 and 24. London : Bloomsbury Publishing, 2017. ISBN 978-13-5002-097-9. S. 32.
  8. Susan E. Alcock. Archaeologies of the Greek Past. Cambridge : Cambridge University Press, 2002. ISBN 978-05-2189-000-7. S. 75.
  9. Marina Wallace, Martin Kemp, Joanne Bernstein, Barbican Art Gallery. Seduced: Art & Sex from Antiquity to Now. London : Merrell, 2007. ISBN 978-18-5894-416-6. S. 244.
  10. Ingeborg Peschel. Die Hetäre bei Symposion und Komos in der attisch-rotfigurigen Vasenmalerei des 6.-4. Jahrh. v. Chr. Frankfurt am Main : P. Lang, 1987. ISBN 978-38-2049-329-0. S. 124.
  11. John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-666-0. S. 155.
  12. John Oakley. Athenian Potters and Painters III. Oxford : Oxbow Books, 2014. ISBN 978-17-8297-663-9. S. 162.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]