Portál:Rusko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
S portálom je prepojených 443 článkov.
Ruský portálupraviť

Rusko (po rusky: Россия), dlhý tvar Ruská federácia (RF) (po rusky: Российская федерация), je demokratický federálny štát s republikánskou formou vlády. Jeho rozloha je 17 075 200 km², je teda najväčšou krajinou sveta. Zahŕňa značnú časť Východnej Európy a takmer celú severnú Áziu. S počtom 143,0 milióna obyvateľov je Ruská federácia deviata najľudnatejšia krajina na svete.

Susedmi Ruska sú (od severozápadu proti smeru hodinových ručičiek): Nórsko, Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Bielorusko, Ukrajina, Gruzínsko, Azerbajdžan, Kazachstan, Čína, Mongolsko, znovu Čína a Severná Kórea. Prostredníctvom Kaliningradskej oblasti, strategickej západnej exklávy, ďalej susedí s Litvou a Poľskom. Ruské Kurilské ostrovy sú na dohľad od Japonska a z ruskej Čukotky je veľmi blízko na Aljašku (USA). Územie je rozdelené do 9 časových pásiem a do 83 samosprávnych celkov.

Odporúčaný článokupraviť

Februárová revolúcia (po rusky Февральская революция) v roku 1917 v Rusku bola prvou etapou revolučných zmien v Rusku v roku 1917. Revolúcia začala v marci (podľa juliánskeho kalendára vo februári) 1917 vyhlásením generálneho štrajku. V dôsledku toho abdikoval 15. marca cár Mikuláš II. a 23. marca bola ustanovená Dočasná vláda na čele s princom Georgijom Jevgenievičom Ľvovom. Vládna koalícia sa však rozpadla pri riešení otázky nezávislosti Ukrajiny 2. júla a druhým premiérom sa stal Alexandr Fiodorovič Kerenskij, ktorý bol v Ľvovovej vláde od 2. mája ministrom vojny. Dňa 7. novembra (25. októbra) však boľševici zahájili ozbrojený štátny prevrat známy ako Októbrová revolúcia (Veľká októbrová socialistická revolúcia) a uzurpovali si absolutistickú moc.

Prvá svetová vojna Rusko výrazne ekonomicky oslabila. 3. marca 1917 začali v dôsledku nedostatku potravín štrajkovať desiatky tisíc petrohradských robotníkov, keďže však bola vojna bol štrajk automaticky považovaný za sabotáž. Predstavitelia mesta tento problém nedokázali vyriešiť a svojim konaním vyvolali naopak ešte väčšie protesty.


Osobnosť mesiacaupraviť

Katarína II., nazývaná Veľká (rus. Екатерина Великая – Jekaterina Velikaja, rodným menom Sofia Frederika Augusta) (* 2. máj 1729, Štetín – † 17. november 1796, Petrohrad) bola ruská imperátorka ("cárovná") z rodu Anhalt-Zerbst, ktorá vládla od 28. júna 1762 do svojej smrti.

Anhaltsko-zerbstská princezná Sofia Frederika Augusta, ako bola Katarína pokrstená, prežila svoju mladosť v nemeckom Zerbste, v rezidencii jedného z trpasličích nemeckých ríšskych kniežatstiev, ktorému vládol jej otec, a v Štetíne, kde knieža slúžil ako pruský veliteľ pevnosti.

V roku 1744 si ju ruská cárovná Alžbeta I. Petrovna vybrala ako vhodnú manželku pre svojho synovca Petra, vojvodu holštajnsko-gottorpského, ktorého predurčila za dediča ruského trónu. Budúci manželia boli vzdialenými príbuznými, pretože Sofiina matka Johanna pochádzala z rodu holštajnských kniežat. Pre princeznú z nepatrného nemeckého kniežatstva predstavoval tento sobáš, ktorým sa mala stať ženou panovníka jedného z najmocnejších európskych štátov, závratné spoločenské povýšenie. Napriek svojej mladosti dokázala tomuto cieľu podriadiť všetko a zakrátko sa v cudzej vzdialenej krajine pragmaticky prispôsobila tamojším pomerom a naučila sa všetkému, čo sa od nej vyžadovalo.


Najnovšie článkyupraviť

28. september 2016: Pusť vsigdá búdet sólnce
5. marec 2012: Fazetový palác
15. marec 2012: Prezident Ruskej federácie
18. marec 2012: Federálne zhromaždenie Ruskej federácie
4. apríl 2012: Aľa Rachmanovová
6. máj 2012: Jakuti
6. máj 2012: Jamalský polostrov

Vedeli ste, že...upraviť

Vedeli ste že ...

Obrázok týždňaupraviť
Administratívne členenie Ruskaupraviť

Rusko sa na najvyššej úrovni delí paralelne na:

Správcovia portáluupraviť
  • Portál Rusko založil 26. októbra 2008 – Jonhy
Vybrané Citátyupraviť
Left
Usilovaním sa o nemožné človek vždy dosiahol to, čo možné je. Tí ktorí z opatrnosti neurobili viac ako považovali za možné, nikdy neurobili ani jeden krok dopredu.
Spolupracuj na Wikiquote Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Rusochďalšie citáty...

Ostatné portály