Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
Toto je článok o vrchu nad obcou Leštiny. O rovnomennom vrchu nad Hutami pozri Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.).| Strekovské terasy | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Strekova
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Komárno, Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Hurbanovské terasy, Hronská tabuľa, Bešianska pahorkatina, Belianske kopce, Búčske terasy, Chrbát |
| Mestá | Svodín, Strekov, Jasová, Gbelce, Pribeta, Dubník |
| Rieky | Paríž, Svodínsky potok, Cegléd |
| Súradnice | 47°55′30″S 18°23′24″V / 47,925°S 18,39°V |
| Najnižší bod | západný okraj územia |
| - výška | cca 125 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Strekovské terasy[3] je názov geomorfologickej časti Hronskej pahorkatiny, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[4] Zaberá územie medzi Novými Zámkami a Štúrovom.[5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v južnej časti východnej polovice Podunajskej pahorkatiny a zaberá juhozápadnú časť podcelku Hronská pahorkatina. Tvorí ho málo zvlnená pahorkatina, ktorú obklopujú len časti Hronskej pahorkatiny; na západe Hurbanovské terasy, na severe Bešianska pahorkatina, na východe Hronská tabuľa, na juhovýchode Belianske kopce a na juhu Búčske terasy a Chrbát.[4] Od severu na juhovýchod do Hrona preteká riečka Paríž, ktorá tu priberá Cegléd a Svodínsky potok, západnú časť odvodňuje sieť kanálov do Starej Žitavy.[5]
Strekovské terasy zasahujú do okresov Komárno a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu ležia obce Gbelce, Svodín, Strekov, Jasová, Dubník a Pribeta.[5]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Západnou časťou prechádza cesta II/589, ktorá spája Jasovú a Pribetu, kde križuje cestu II/509 z Bajča do Štúrova. Cez Gbelce a Svodín na východe prechádza aj cesta II/588 do Kolty, kde križuje severom vedúcu cestu I/75 z Nových Zámkov. Na tieto cesty sa pripájajú všetky miestne komunikácie, obsluhujúce sídla v tejto oblasti. Súbežne s cestou II/509 vedie stredom územia aj medzinárodne významná železničná trať Bratislava – Štúrovo.[1]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží národná prírodná rezervácia Parížsky močiar, chránený areál Alúvium Paríža a Rúbaniansky park.[5]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Zvlnená časť Podunajskej pahorkatiny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti, no i tak ponúka možnosti na nenáročnú turistiku a cykloturistiku. Z Dvorov nad Žitavou vedie cez Dubník a Svodín značená cyklotrasa a Dvory a Svodín spája aj turistická Mariánska cesta. Medzi Strekovom a Svodínom vedie súbežne s ňou náučný chodník.[6][5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-08]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| Fatrová | |
| vrch | |
 Fatrová v strede
| |
| Štát | Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovský Trnovec |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 445,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′52″S 19°36′47″V / 49,1811°S 19,613°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
 Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fatrová (1 445,9 m n. m.[1]; poľ. Fatrowa) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[1] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Bobrovček, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[3] Vrch leží na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec v okrese Liptovský Mikuláš a v Žilinskom kraji.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce, juhozápadne ležiace Liptovské Matiašovce a Kvačany, severozápadne Huty a juhovýchodne Žiar.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Fatrová sa nachádza v južnej časti rázsochy, vedúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a je súčasťou vetvy, vybiehajúcej na západ z vrchu Babky (1 566 m n. m.). Táto sa tu ďalej rozdeľuje na dve vetvy, západnú na Kamenné (1 018 m n. m.) a juhozápadnú, vedúcu na Opálenicu (1 274 m n. m.). Severným smerom sa svahy zvažujú do doliny Huňová, ktorou vodu odvádzajú prítoky Huňovej do Suchého potoka a Kvačianky, rovnakým smerom prúdi aj voda zo západných a južných častí.[1]
Západným smerom leží Sokol (1 316 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.), severným sa nachádza Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západným Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast na čiastočne skalnatom vrchole[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na Fatrovú nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. Najľahší prístup vedie hrebeňom z vrchu Babky (1 566 m n. m.).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Sivý vrch (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]