Redaktor:Robert Jahoda/pieskovisko3
| Ján Stock | |
| spišský prepošt a lekár | |
| Štát pôsob. | České kráľovstvo, Uhorsko, Poľské kráľovstvo |
|---|---|
| Narodenie | 1391 Głogów |
| Úmrtie | 1464 Budín |
| Alma mater | Jagelovská univerzita, Viedenská univerzita a Univerzita v Padove |
| Súrodenci | Mikuláš Stock |
Ján Stock (* okolo roku 1391, Głogów – † 1464, Budín) bol spišský prepošt a osobný lekár Žigmunda Luxemburského, Albrechta Habsburského a Alžbety Luxemburskej.[1][2]
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Pochádzal z dolnosliezskeho mesta Głogów. Prvýkrát sa spomína v univerzitnej matrike Krakovskej univerzity, kde začal študovať okolo roku 1411. O rok neskôr tam začal študovať aj jeho brat Mikuláš. Neskôr v roku 1413 obaja bratia prešli na Viedenskú univerzitu, kde Ján študoval medicínu a Mikuláš právo. Doktorát z medicíny získal v roku 1422 na Padovskej univerzite. To ho ihneď zaradilo do okruhu lekárov Žigmunda Luxemburského, keďže z kráľovskej listiny z roku 1434 vypláva, že bol kráľovským lekárom už dvanásť rokov. V roku 1424 ho Žigmund Luxemburský prijal medzi svojich familiárov. Neskôr sa stal aj kráľovým radcom.[3]
V roku 1426 získal hodnosť lektora v Jágerskej kapitule. Potom vratislavský kanonik. Niekedy pred rokom 1433 pôsobil ako profesor medicíny v Budíne. Neskôr získal prepozitúru Chrámu svätého Petra v Budíne. Táto hodnosť mu pravdepodobne slúžila na zabezpečenie živobytia v službách Žigmunda Luxemburského. Potvrdzujú to aj zmienky z roku 1433, keď Žigmund Luxemburský podnikol korunovačnú jazdu do Ríma, kde bol 31. mája korunovaný za cisára a v ten istý deň potvrdil Jánovi a Mikulášovi získanie erbu, ktorý im udelil v roku 1431. Na jeseň roku 1433 Žigmund Luxemburský menoval Jána Stocka za spišského prepošta, keďže predošlý spišský prepošt Juraj z Kežmarku toho istého roku zomrel v husitskom zajatí. V roku 1435 žiadal o prepozitúru Chrámu sv. Petra v Budíne, ale nebolo mu vyhovené. Ďalšie prosby Jána Stocka pochádzajú z roka 1437, keď žiadal o privilégium používať prenosný oltár a možnosti slúžiť bohoslužbu aj miestach zasiahnutých interdiktom a tiež o dišpenz prekážky (jeho lekárska činnosť) prijatia vyšších svätení. Prvá žiadosť poukazuje na charakter Stockovho pôsobenia v službách Žigmunda Luxemburského, ktorý sa v rokoch 1436 – 1437 snažil ovládnuť České kráľovstvo.
Zlom v kariére Jána Stocka nastal po smrti Albrechta Habsburského v roku 1439 a následnému zápasu o uhorský trón. Ján Stock musel venovať viac pozornosti Spišskému prepoštstvu, pretože v roku 1440 poľský kráľ Vladislav III. udelil spišské prepoštstvo senjskému biskupovi Jánovi de Dominis. Avšak Jánovi Stockovi sa podarilo držbu prepoštstva obhájiť aj vďaka intervencii kráľovnej regentky Alžbety Luxemburskej. Pravdepodobne počas bojov o uhorskú korunu sa utiahol do Levoče. V 40. a 50. rokoch 15. storočia prebiehali na území Spiša rôzne vojenské strety s bratríkmi , čo spôsobilo zhoršenie hmotného zabezpečenia prepoštstva ako napríklad neplatenie desiatkov. Pri riešení Ján Stock neváhal použiť exkomunikáciu alebo interdikt. Neskôr sa dostal do viacerých sporov so spišskými kanonikmi. Doložené sú aj jeho početné intervencie u spišských starostov vo veci spornej cirkevnej jurisdikcie na území poľského zálohu.
Okrem správy Spišského prepoštstva udržiaval kontakty aj s mimospišským prostredím, o čom svedčí jeho písomná komunikácia zachovaná v Krakove alebo pozícia arcidiakona Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1450 sa zúčastnil na Ostrihomskej synode zvolanej arcibiskupom Dionýzom Sečianskym. Centrá Uhorska navštevoval aj kvôli panovníkom ako Ladislav V. a neskôr Matej Korvín, ktorí potvrdili viaceré privilégia. Neskôr bol členom diplomatickej misie nitrianskeho biskupa Alberta Vetésiho k pápežovi Piovi II.
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Brevarium vitae sue liber de operibus, 1450
- Sermones sacri, 1455
- Constitutiones synodales, 1460
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ STOCK, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok V. R – Š. Martin : Matica slovenská, 1992. ISBN 80-7090-216-7. S. 350.
- ↑ STOCK, Ján. In: PAŠTEKA, Július, et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. ISBN 80-7114-300-6. S. 12791280.
- ↑ OLEJNÍK, Vladimír; LABANC, Peter; GLEJTEK, Miroslav. Duchovné a kultúrne dedičstvo Spišskej Kapituly I. od počiatkov Spišskej Kapituly po vznik biskupstva. Ružomberok : VERBUM, 2021. ISBN 978-80-561-0857-4. S. 181 – 183.