Spolupráca medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Spolupráca medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy (China-CEE, China-CEEC, tiež 14+1; predtým 17+1 v rokoch 2019 až 2021 a 16+1 v rokoch 2021 až 2022) je iniciatíva čínskeho ministerstva zahraničných vecí na podporu obchodných a investičných vzťahov medzi Čínou a 14 krajinami strednej a východnej Európy (CEE, CEEC): Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Grécko, Maďarsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Slovinsko.[1][2][3] Pred svojím vystúpením v roku 2022 boli členmi iniciatívy aj Estónsko, Lotyšsko a Litva.

Formát[upraviť | upraviť zdroj]

Formát bol založený v roku 2012[4] v Budapešti s cieľom presadzovať spoluprácu „16+1“ (16 krajín SVE a ČĽR). V roku 2019 sa na samite v Dubrovníku k tomuto zoskupeniu pripojilo Grécko, zatiaľ čo v roku 2021 ho opustila Litva. Skupina 16+1 sa stretáva každoročne; samity sa konali v Dubrovníku (2019), Sofii (2018), Budapešti (2017), Rige (2016), Su-čou (2015), Belehrade (2014), Bukurešti (2013) a Varšave (2012). Sekretariát Čína - SVE sídli v Pekingu a v každej z partnerských krajín SVE pôsobí 16 „národných koordinátorov“.[5]

Cieľom formátu je podporiť čínsku iniciatívu Pásmo a cesta a posilniť spoluprácu v oblasti infraštruktúry, dopravy a logistiky, obchodu a investícií.[6][7] Tieto ciele podporujú „rastúce väzby v oblasti kultúry, vzdelávania a cestovného ruchu... kultúrne výmeny, think-tanky a mimovládne organizácie“.

Samity[upraviť | upraviť zdroj]

Poradie Hostiteľská krajina Mesto Dátum Téma
1. Poľsko Poľsko Varšava 26.4.2012
2. Rumunsko Rumunsko Bukurešť 26.11.2013 Spolupráca výhodná pre obe strany a spoločný rozvoj
3. Srbsko Srbsko Belehrad 16.12.2014 Nový výkon, nová platforma, nový motor
4. Čína Čína Su-čou 24.11.2014 Nový východiskový bod, nová oblasť, nová vízia
5. Lotyšsko Lotyšsko Riga 5.11.2016 Prepojenie, inovácia, integrácia a vzájomná pomoc
6. Maďarsko Maďarsko Budapešť 27.11.2017 Prehĺbenie hospodárskej, obchodnej a finančnej spolupráce a podpora obojstranne výhodného rozvoja
7. Bulharsko Bulharsko Sofia 7.7.2018 Prehĺbenie otvorenej a pragmatickej spolupráce s cieľom spoločne podporovať spoločnú prosperitu a rozvoj
8. Chorvátsko Chorvátsko Dubrovník 12.4.2019 Budovanie mosta otvorenosti, inovácie a partnerstva
9. Čína Čína Video konferencia (posunuté z dôvodu COVID-19) 9.2.2021

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Grécko[upraviť | upraviť zdroj]

Na samite v roku 2019 (Dubrovník) sa Grécko, ktoré bolo predtým pozorovateľom, stalo plnoprávnym členom mechanizmu.[8]

Odchody[upraviť | upraviť zdroj]

Litva[upraviť | upraviť zdroj]

V marci 2021 litovský národný rozhlas a televízia (LRT) informovali, že vo februári litovský parlament súhlasil s opustením dovtedajšieho čínskeho formátu 17+1. Minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis uviedol, že spolupráca medzi Pekingom a Litvou nepriniesla „takmer žiadne výhody“. Zároveň sa objavila informácia, že Litva otvorí obchodné zastúpenie na Taiwane, ktorý sa oficiálne nazýva Čínska republika (ČR), s cieľom posilniť neoficiálne vzťahy s Tchaj-pejom.[9][10][11]

Incident viedol k diplomatickému sporu s Čínou a ďalším obchodným sporom vrátane čínskeho bojkotu litovských súčiastok, ktorý do sporu vtiahol Európsku úniu.[12][13] Litovský prezident Gitanas Nausėda v januári 2022 vyhlásil, že bolo chybou, keď umožnil Taiwanu otvoriť zastupiteľský úrad pod názvom „Taiwan“, a že toto rozhodnutie s ním nebolo konzultované.[14] Okrem toho sa v prieskume verejnej mienky z januára 2022, ktorý si objednalo litovské ministerstvo zahraničných vecí, zistilo, že veľká väčšina litovských občanov kritizuje súčasnú vládnu politiku voči Číne, čo viedlo k tomu, že predstavitelia opozície vyzvali na nápravu bilaterálnych vzťahov.[15] Neskôr prieskum, ktorý sa uskutočnil krátko po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022, ukázal, že 20 % litovských respondentov vníma Čínu veľmi negatívne a 44 % skôr negatívne.[16]

Podľa Centra pre európske politické štúdie bola Litva spolu s mnohými krajinami v Európe zaznamenaná ako cieľ čínskych vplyvových aktivít.[17]

Estónsko a Lotyšsko[upraviť | upraviť zdroj]

11. augusta 2022 Estónsko a Lotyšsko vystúpili z tohto formátu.[18][19]

Neaktívni členovia[upraviť | upraviť zdroj]

Česko[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2023 hovoril český prezident Miloš Zeman s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom prostredníctvom videokonferencie na podporu obchodu a bilaterálnych vzťahov.[20] Po skončení Zemanovho funkčného obdobia v marci 2023 však české ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že po ruskej invázii na Ukrajine „nie je aktívnym členom“ tohto formátu. Minister zahraničných vecí Českej republiky formát verejne odsúdil ako bezobsažný a bez budúcnosti.[21]

Infraštruktúra, investície a obchod[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí sem (od roku 2017) srbský projekt diaľnice E763, železnica Budapešť – Belehrad a čínsko-európska pozemno-námorná expresná trasa. V Chorvátsku bola uzatvorená zmluva s čínskym konzorciom pod vedením China Road and Bridge Corporation (CRBC) na prvú fázu výstavby mosta Pelješac a jeho prístupových ciest. V Poľsku čínske spoločnosti získali divíziu stavebných strojov spoločnosti Huta Stalowa Wola a poľské ložiská PBF.

Podľa čínskych colných štatistík dosiahol objem obchodu Číny s krajinami strednej a východnej Európy v roku 2017 celkovú hodnotu 67,98 miliardy USD, čo predstavuje 15,9 % nárast v porovnaní s rokom 2016.[6] Podľa čínskeho ministerstva obchodu sa v roku 2016 obchod medzi Čínou a SVE zvýšil na 58,7 miliardy USD (z 43,9 miliardy USD v roku 2010), zatiaľ čo jej investície v krajinách SVE sa nahromadili na viac ako 8 miliárd USD a pokrývajú odvetvia, ako sú strojárstvo, chemický priemysel, telekomunikácie a nová energia.[7]

Kultúrne väzby[upraviť | upraviť zdroj]

Vo všetkých krajinách strednej a východnej Európy sa nachádza aspoň jeden Konfuciov inštitút a v niektorých (Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko a Rumunsko) ich je viacero.[22]

Od roku 2012 do roku 2017 bolo otvorených šesť nových priamych leteckých liniek medzi Čínou a krajinami strednej a východnej Európy, počet čínskych turistov, ktorí navštívili krajiny strednej a východnej Európy, sa zvýšil z 280 000 na 930 000 a zdvojnásobil sa aj počet výmenných študentov. V Severnom Macedónsku bolo otvorené Koordinačné centrum pre kultúrnu spoluprácu medzi Čínou a krajinami SVE. V Číne bolo v juhozápadnom meste Čcheng-tu otvorené školiace stredisko Číny a krajín CEEC pre mladých umelcov a Centrum výmeny a spolupráce v oblasti kultúry a kreatívneho priemyslu Číny a krajín CEEC.

Reakcia[upraviť | upraviť zdroj]

Jeremy Garlick, britský docent na Vysokej škole ekonomickej a obchodnej v Prahe, obvinil Čínu z asertívnej stratégie „rozdeľuj a panuj“, ktorej cieľom je získať výhody pre Čínu na úkor EÚ.[23] Iní, ako napríklad Európska komisia, Európsky parlament a niekoľko vedcov, považujú spoluprácu Číny a EÚ za „obojstranne výhodnú“ a obojstranne prospešnú pre Čínu, zúčastnené krajiny a Európsku úniu (EÚ).[24][25][26]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cooperation between China and Central and Eastern European Countries na anglickej Wikipédii.

  1. ↑ [Cit. 2019-10-26]. Dostupné online.
  2. ↑ 中国—中东欧国家合作 [online]. www.china-ceec.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  3. ↑ Lithuania pulls out of China’s ’17+1′ bloc in Eastern Europe [online]. POLITICO, 2021-05-21, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ GARLICK, Jeremy. 2024. vyd. [s.l.] : Bloomsbury Academic, 2024. ISBN 978-1-350-25231-8.
  5. ↑ National Coordinators_Cooperation between China and Central and Eastern European Countries [online]. www.china-ceec.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  6. ↑ a b 中国—中东欧国家合作 [online]. www.china-ceec.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  7. ↑ a b Cooperation between China and Central and Eastern Europe: Promising Start, Doubtful Outlook [online]. China-US Focus, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  8. ↑ 这个合作平台：希腊终于加入，还有国家递了申请 _ 国务院动态 _中国政府网 [online]. www.gov.cn, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  9. ↑ Lithuania mulls leaving China's 17+1 forum, expanding links with Taiwan [online]. lrt.lt, 2021-03-02, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ ANDRIUS, Sytas. 3.3.2021, [cit. 2021-03-03]. Dostupné online.
  11. ↑ Tiny Lithuania stands up to China as Europe freezes investment pact with Beijing [online]. Hindustan Times, 2021-05-23, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Lithuania complains of trade ‘sanctions’ by China after Taiwan dispute [online]. www.ft.com, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  13. ↑ China’s trade attack on Lithuania exposes EU’s powerlessness [online]. POLITICO, 2021-12-16, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ Lithuanian president takes aim at ‘mistake’ in Taiwan office row [online]. South China Morning Post, 2022-01-04, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ Lithuanians overwhelmingly oppose Vilnius’ policy on China, poll shows [online]. South China Morning Post, 2022-01-13, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  16. ↑
    1. CCPinCEE Chinese Influence in Lithuania | CEPA [online]. web.archive.org, 2022-08-14, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. Archivované 2022-08-14 z originálu.
  17. ↑ ANDRIJAUSKAS, Konstantinas. Chinese Influence in Lithuania [online]. CEPA, 2022-08-02, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ ERR, ERR News |. Estonia, Latvia withdrawing from China's 16+1 cooperation format [online]. ERR, 2022-08-11, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  19. ↑ Latvia ceases its participation in the cooperation framework of Central and Eastern European Countries and China | Ārlietu ministrija [online]. www.mfa.gov.lv, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ President vows to advance Sino-Czech relations_Cooperation between China and Central and Eastern European Countries [online]. www.china-ceec.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online.
  21. ↑ China’s club for talking to Central Europe is dead, Czechs say [online]. POLITICO, 2023-05-04, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ AREŽINA, Sanja. New York : Routledge, 2023. ISBN 978-1-003-35258-7.
  23. ↑ GARLICK, Jeremy. 2019. Dostupné online. DOI:10.1080/09668136.2019.1648764
  24. ↑ 13.7.2020. Dostupné online. Archivované 2020-05-01 z originálu.
  25. ↑ 12.3.2019. Dostupné online. Archivované 2019-03-22 z originálu.
  26. ↑ Wayback Machine [online]. web.archive.org, [cit. 2024-05-02]. Dostupné online. Archivované 2023-08-08 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Spolupráca_medzi_Čínou_a_krajinami_strednej_a_východnej_Európy&oldid=7846188“