Alfeios (riečny boh)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tetradrachma Gelóna, tyrana zo Syrakúz, razená cca 485 pred Kristom. Líc zobrazuje Alfea, ktorý odkazuje na základný mýtus o Syrakúzach.[1]

Alfeios (starogr. Ἀλφειός – Alfeios) aj Alfeus či Alpheus je v gréckej mytológii rieka[2] (súčasná rieka Alfios) a riečny boh.[3]

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Rytina od Bernarda Picarta zobrazujúca výjav z Ovidiových Metamorphoses, v ktorých sa Alfeios pokúša chytiť nymfu Arethousu.

Ako väčšina riečnych aj Alfeios bol synom titanov Ókeana a jeho sestry-manželky Téthys.[4][5] Télegoné, dcéry Farida, porodila jeho syna, kráľa Orsilocha.[6] Prostredníctvom neho bol Alfeios starým otcom Diokla a pradedom dvojice vojakov Kréthóna a Orsilocha, ktorých zabil Aineias počas trójskej vojny.[7] Riečny boh bol tiež nazývaný otcom Melantheii, ktorá sa stala s Poseidónom matkou Eiréné.[8] V neskorších záznamoch bol Alfeios otcom Feonissy, možnej matky Endymióna, syna Dia.[9]

Mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

La Ninfa Aretusa, Charles Alexandre Crauk

Podľa Pausaniasa bol Alfeios vášnivým lovcom a zamiloval sa do nymfy Arethousy, tá však pred ním utiekla na ostrov Ortygia pri Syrakúzach a premenila sa na prameň po tom čo sa z rieky Alfeios stala rieka, ktorá tečie z Peloponézu pod morom do Ortygie, tam sa spojili vody Alfeiosu a Arethousy.[10][11] Prameň Arethousy je symbolom Syrakúz.[12] Rímsky spisovateľ Ovídius, tento príbeh opsiuje trochu inak; keď sa Arethousa, krásna nymfa, kúpala v rieke Alfeios v Arkádii, bola prekvapená a prenasledovaná bohom rieky, ale bohyňa Artemis sa nad ňou zlutovala a premenila ju na prameň, ktorý tiekol bol zemou na ostrov Ortygia.[13][14][15][16][17] Alfeios nabral vodnú formu skokom do potoka, ale zem sa otvorila a potok prešiel pod zem, aby sa objavil v zálive blízko Syrakúz, blízko ostrova Ortygia, miesta zasväteného Artemis.[12]

Podľa iných tradícií bola sama Artemis predmetom lásky Alfeia. Vraj raz, keď ju prenasledoval, utiekla do mesta Letrinoi v Ilii a tu si zakryla tvár a tváre svojich spoločníčok, nýmf, blatom, takže ju Alfeios nemohol objaviť ani rozoznať a musel sa vrátiť.[18] To viedlo k chrámu Artemis Alphaea v Letrinoi. Podľa inej verzie bohyňa utiekla na Ortygiu, kde mala tiež chrám pod prímením Alphaea.[19] Narážka na lásku Alfaia k Artemide je obsiahnutá aj v tom, že v Olympii mali obe božstvá jeden spoločný oltár.[20][21]

Z týchto správach sa zdá, že dva alebo viac odlišných príbehov je pomiešaných dohromady, ale pravdepodobne majú pôvod vo všeobecnom presvedčení, že medzi riekou Alfeios a prameňom Arethousa existuje prirodzená podzemná komunikácia. Verilo sa, že pohár hodený do rieky Alfeios sa znovu objaví v prameni Arethousy na Ortygii.[22][23][24] Ploutarchos poskytuje pohľad, ktorý vôbec nesúvisí s tými, ktoré sú uvedené vyššie.[25] Podľa neho bol Alfeios synom Hélia a v súťaži zabil svojho brata Kerkafa. Prenasledovaný zúfalstvom a Eríniami skočil do rieky Nyktimos, ktorá potom dostala meno Alfeios.[3]

Alfeios bol tiež riekou, ktorú Herakles počas svojej piatej úlohy presmeroval, aby vyčistil Augiášov chliev za jediný deň, čo bola úloha, ktorá bola považovaná za nemožnú.

Rímske zmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Alfeios je často spájaný s Antinousom, milencom rímskeho cisára Hadriána. Antinoos bol grécky mladík, ktorý sa utopil v rieke Níl. Potom, čo bol zboštený ho dobové mince zobrazovali ako Alfeia alebo Hadriána s Alfeiom.[26]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Lewis, "Two sides of the same coin", pp. 179–201.
  2. ↑ Pindaros, Nemean Odes 1.1
  3. ↑ a b SCHMITZ, Leonhard. Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology. Boston : Little, Brown and Company, 1867. editor:William Smith. Dostupné online. Kapitola Alpheias, s. 133 – 134. Archivované 2008-06-13 z originálu.
  4. ↑ Hésiodos, Teogónia 338
  5. ↑ Hyginus, Fabulae Preface
  6. ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 4.30.2
  7. ↑ Homér, Iliada 5.45
  8. ↑ Ploutarchos, Quaestiones Graecae 19
  9. ↑ Pseudo-Clement, Recognitions 10.21-23
  10. ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 5.7.2
  11. ↑ Scholion na Pindarovu Nemean Odes 1.3
  12. ↑ a b Roman, L., & Roman, M. (2010). Encyclopedia of Greek and Roman mythology.. [s.l.] : [s.n.]. S. 56. (Google knihy [1])
  13. ↑ Ovídius, Metamorphoses 5.572
  14. ↑ Vergílius, Eneida 3.694
  15. ↑ Servius ad Vergílius, Eclogae 10.4
  16. ↑ Statius, Silvae 1.2, 203, Thebais 1.271, 4.239
  17. ↑ Lukianos, Dialogi Marini 3
  18. ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 6.22.5
  19. ↑ Scholion na Pindarovu Pythian Odes 2.12
  20. ↑ Pausanias, Graeciae Descriptio 5.14.5
  21. ↑ Scholion na Pindarovu Olympian Odes 5.10
  22. ↑ Strabón, Geographica 6, p. 270, 8.343
  23. ↑ Seneca Mladší, Naturales questiones 3.26
  24. ↑ Fulgentius, Mythologiarum libri 3.12
  25. ↑ Pseudo-Ploutarchos, De fluviis 19
  26. ↑ RPC III, 309 [online]. Roman Provincial Coinage online: [cit. 2024-05-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alpheus (deity) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alfeios_(riečny_boh)&oldid=7852647“