Generácia (pokolenie ľudí)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.
Súčasť série
Generácie
Stratená generácia
(1883 – 1900)
Lost Generation
G.I. Generation
(1901 – 1924)
Generácia druhej svetovej vojny
Silent Generation
(1925 – 1945)
Tichá generácia
Generácia Baby boomers
(1946 – 1964)
Povojnová generácia
Generácia X
(1965 – 1980)
Deti s kľúčom na krku
Husákove deti
Generácia Y
(1981 – 1995)
Millennials
Generácia Z
(1996 – 2010)
post-Millenials
(Zoomeri)
Generácia Alfa
(2011 – súčasnosť)
Screenedžeri
(Generácia skla)
z • d • u

Generácia alebo pokolenie je súhrnné označenie pre ľudí narodených v pomerne rovnakom časovom období[1] Jeho „priemerné obdobie, ktoré sa spravidla ohraničuje do časového rámca približne 20–⁠30 rokov, počas ktorého sa deti rodia a vyrastajú, stávajú sa dospelými a začínajú mať deti“.[2] V príbuzenskom systéme je generácia štrukturálny pojem, ktorý označuje vzťah rodič – dieťa. Generácia v biológii znamená aj stupeň biogenézy, rozmnožovania a reprodukcií.

Generácia v demografii, marketingu a v spoločenských vedách je tiež synonymom pre kohortu vzťahujúcom sa ku roku narodenia/veku, kde znamená „ľudí v rámci vymedzenej populácie, ktorí v danom časovom období svojho života zažijú rovnaké významné udalosti“.[3] Existuje napríklad pokolenie ľudí spojených vekom, hodnotami a pod. Spoločné podieľanie sa na hodnotách je dané tým, že príslušníci jednej generácie vstúpili do života v rovnakom historickom období, ich záujmy, ciele, potreby boli ovplyvnené zhruba rovnakým sociálne-kultúrnym prostredím. Pojem generácia v tomto zmysle, známy aj ako sociálna generácia, je široko používaný v populárnej kultúre a je základom sociologickej analýzy. Seriózna analýza generácií sa začala v devätnástom storočí. Vychádzala z rastúceho povedomia o možnosti trvalej spoločenskej zmeny a myšlienky mládežníckej rebélie proti zavedenému spoločenskému poriadku.

Niektorí analytici sa domnievajú, že generácia je jednou zo základných sociálnych kategórií v spoločnosti. Iní považujú generáciu za menej významnú než je spoločenská trieda, pohlavie, rasa, či vzdelanie.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo generovať pochádza z latinského generāre, čo znamená „plodiť“.[4] Slovo generácia ako skupina alebo kohorta v spoločenských vedách označuje celú masu jednotlivcov narodených a žijúcich približne v rovnakom čase, z ktorých väčšina je približne v rovnakom veku a má podobné nápady, problémy a postoje (napr. generácia Bítnikov, či Stratená generácia).[5]

Generácia v rodine[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinná generácia je skupina živých jedincov, ktorí tvoria jeden krok v línii rodových predkov.[6] V rozvinutých krajinách je priemerná dĺžka rodinnej generácie okolo 20 rokov, v niektorých krajinách môže byť až 30 rokov.[7] Faktory ako väčšia industrializácia a dopyt po lacnej pracovnej sile, urbanizácia, oneskorenie prvého tehotenstva a väčšia neistota v príjmoch zo zamestnania a stabilite vzťahov, prispeli k tomu, že sa generačná dĺžka od 18. storočia po súčasnosť predĺžila. Tieto zmeny možno pripísať sociálnym faktorom, ako je HDP a štátna politika, globalizácia, automatizácia a niektoré súvisiace individuálne premenné, ako je najmä dosiahnuté vzdelanie u žien.[8] Naopak, v menej rozvinutých krajinách sa dĺžka generácie mení len málo a zostáva na nízkej úrovni 20 rokov.[7][9]

Medzigeneračný rozpor v základnej (niekedy označovanej aj ako nukleárnej) rodine, ktorý prebieha medzi rodičmi a dvoma alebo viacerými ich deťmi, je jednou z viacerých možných príčinami pri vzniku ich disfunkcie. Znakom disfunkcie, rozkladu, v rodine je vznik vnútorných koaličných podsystémových skupín.[10]

Sociálna generácia[upraviť | upraviť zdroj]

Sociálne generácie sú kohorty ľudí narodených v rovnakom rozsahu dátumov, ktorí zdieľajú podobné kultúrne skúsenosti.[11] Myšlienka sociálnej generácie má dlhú históriu a možno ju nájsť už v antickej literatúre,[12] ale ešte nie v tom zmysle, v akom sa používa dnes. K zmene došlo až od 19. storočia. Predtým sa pojem „generácia“ vo všeobecnosti vzťahoval na rodinné vzťahy a nie na širšie spoločenské zoskupenia. V roku 1863 francúzsky lexikograf, Emile Littré zadefinoval generáciu ako „všetkých ľudí, ktorí v danom čase koexistujú v spoločnosti“.[13]:19

Viaceré trendy presadzovali novú predstavu generácií, ako sa v 19. storočí nosilo, o spoločnosti rozdelenej do rôznych kategórií ľudí podľa veku. Všetky tieto trendy súviseli s procesmi modernizácie, industrializácie či westernizácie, ktoré od polovice 18. storočia menili tvár Európy. Jednou z nich bola zmena mentality o čase a o spoločenských zmenách. Rastúca prevaha osvietenských myšlienok podporovala myšlienku, že spoločnosť a život sú premenlivé a že civilizácia môže napredovať. To povzbudilo vzťah mládeže so sociálnou obnovou a zmenou. Politická rétorika sa v 19. storočí často zameriavala na obnovu sily mládeže ovplyvnenej hnutiami ako Mladé Taliansko, Mladé Nemecko, Sturm und Drang, Nemecké mládežnícke hnutie a iné romantické hnutia. Koncom 19. storočia boli európski intelektuáli naklonení myslieť na svet generačne – v zmysle mládežníckej rebélie a emancipácie.[13]

Jedným z dôležitých faktorov, ktoré prispeli k zmene mentality, bola zmena v ekonomickej štruktúre spoločnosti. Pre rýchle sociálne a ekonomické zmeny boli najmä mladí muži oproti minulosti menej oddaní svojim otcom a rodinnej autorite. Väčšia sociálna a ekonomická mobilita im umožnila opovrhovať ich autoritou v oveľa väčšej miere, ako to bolo predtým v tradícách možné. Zručnosti a múdrosť otcov boli v dôsledku technologických a sociálnych zmien navyše často menej cenené.[13] V tomto období sa pre mnohé tzv biele goliere predĺžilo aj obdobie medzi detstvom a dospelosťou, ktoré zvyčajne trávili na univerzite alebo vo vojenskej službe. Táto kategória ľudí mala veľký vplyv na šírenie myšlienok obnovy mladšou generáciou.[13]

Ďalším dôležitým faktorom bol rozklad tradičných sociálnych a regionálnych identifikácií. Šírenie nacionalizmu a mnohé z faktorov, ktoré ho vytvorili (národná tlač, jazyková homogenizácia, verejné vzdelávanie, potláčanie lokálnych osobitostí) podnietili širší zmysel pre spolupatričnosť nad rámec miestnej príslušnosti. Ľudia sa stále viac považovali za súčasť spoločnosti, čo podporovalo identifikáciu so skupinami mimo miestnych.[13] Auguste Comte bol prvým filozofom, ktorý sa seriózne pokúsil systematicky študovať generácie. V diele Cours de philosophie positive (Kurz pozitívnej filozofie), Comte naznačil, že sociálnu zmenu určuje generačná výmena a najmä konflikt medzi po sebe nasledujúcimi generáciami.[14] Ako príslušníci danej generácie starnú, ich „pud sociálnej ochrany“ silnie, čo ich nevyhnutne a nevyhnutne privádza do konfliktu s „bežným atribútom mladosti“ – inováciami. Ďalšími významnými teoretikmi 19. storočia boli John Stuart Mill a Wilhelm Dilthey.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Definition of Generation [online]. . Dostupné online.
  2. ↑ Generational Insights and the Speed of Change [online]. June 2022. Dostupné online.
  3. ↑ PILCHER, Jane. Mannheim's Sociology of Generations: An undervalued legacy. British Journal of Sociology, September 1994, s. 481–495. Dostupné online [cit. 2012-10-10]. DOI: 10.2307/591659.
  4. ↑ Generate | Define Generate at Dictionary.com [online]. Dictionary.reference.com, 15 June 1995. Dostupné online. Archivované 2010-10-11 z originálu.
  5. ↑ Definition of generation | Dictionary.com [online]. . Dostupné online. Archivované 2019-10-10 z originálu.
  6. ↑ Generation [online]. Miriam-Webster. Dostupné online. Archivované 2013-09-05 z originálu.
  7. ↑ a b Organisation for Economic Co-operation and Development (OECD) Social Policy Division [1] Archivované 2 marec 2018 na Wayback Machine SF2.3: Mean age of mothers at first childbirth. Retrieved 15 April 2011.
  8. ↑ Investing in education as a means and as an end: exploring the microfoundations of the MDGs [online]. United Nations Economic Commission for Africa, March 2008. Dostupné online. Archivované 2012-06-01 z originálu.
  9. ↑ Mathews TJ, Hamilton BE. [2] Archivované 25 november 2017 na Wayback Machine Delayed childbearing: More women are having their first child later in life. NCHS data brief, no 21. Hyattsville, MD: National Center for Health Statistics. 2009. Retrieved 14 April 2011.
  10. ↑ Theoretical Perspectives on Sibling Relationships. Journal of Family Theory & Review, 2011, s. 124–139. DOI: 10.1111/j.1756-2589.2011.00087.x. PMID 21731581.
  11. ↑ MANNHEIM, k. Essays on the Sociology of Knowledge. London : RKP, 1952.
  12. ↑ BIGGS, Simon. Thinking about generations: Conceptual positions and policy implications.. Journal of Social Issues, 2007, s. 695–711. DOI: 10.1111/j.1540-4560.2007.00531.x.
  13. ↑ a b c d e WOHL, Robert. The generation of 1914. Cambridge, Massachusetts : Harvard University Press, 1979. Dostupné online. ISBN 9780674344662. S. 203–209.
  14. ↑ Hans Jaeger. Generations in History: Reflections on a Controversy. Translation of "Generationen in der Geschichte: Überlegungen zu einer umstrittenen Konzeption," originally published in Geschichte und Gesellschaft 3 (1977), 429–452. p 275. [online]. . Dostupné online. Archivované 2010-11-17 z originálu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Generácia_(pokolenie_ľudí)&oldid=7860026“