Polikarpov ITP
| Polikarpov ITP | |
 | |
| Typ | prototyp ťažkého stíhacieho lietadla |
|---|---|
| Výrobca | Polikarpov |
| Konštruktér | Nikolaj Nikolajevič Polikarpov |
| Prvý let | 23. februára 1942 |
| Hlavný používateľ | Sovietsky zväz |
| Vyrobených | 2 |
Polikarpov ITP (ITP je skratka z ruského Истребитель Тяжелый Пушечный, preložené ťažká stíhačka s kanónovou výzbrojou) bolo sovietske stíhacie lietadlo, ktorého prototyp bol navrhnutý v roku 1941.
História[upraviť | upraviť zdroj]
V novembri 1940 navrhol Nikolaj Nikolajevič Polikarpov stíhacie lietadlo, vybavené ťažkým kanónom, navrhnutý na sprievod a zastavovanie bombardérov a pozemným útokom proti obrneným vozidlám. Nové ITP využívalo nový dvanásťvalcový vidlicový motor Klimov M-107P (VK-107P) s výkonom vtedy iba 965 kW a tiež jeden kanón Špitalnyj-Komarickij ŠK-37 kalibru 37 mm v osi vrtule a dva synchronizované kanóny ŠVAK kalibru 2. Výzbroj ITP (M-1) mohla byť doplnená o štyri bomby po 100 kg, alebo osem neriadených rakiet RS-82. Lietadlo vychádzalo z Polikarpovových starších návrhov, prevažne z nerealizovaného návrhu lietadla Polikarpov I-200 (toto bolo neskôr znovu prepracované ako MiG-1 a MiG-3 ) a z lietadla Polikarpov I-185.
Stavba prvého prototypu ITP (M-1) sa začala v máji 1941, dokončený bol v septembri 1941. Po nemeckých útokoch bolo ale toto lietadlo evakuované do Novosibirsku. Stroj zalietal 23. februára 1942 skúšobný pilot Alexej Nikašin. Motor M-107P sa ukázal ako nespoľahlivý a preto bol na sklonku roku 1942 nahradený motorom M-107PA. S touto zmenou bola tiež pozmenená výzbroj, ktorú ďalej tvorili iba tri kanóny kalibru 20 mm. Skúšky vo vzduchu neboli dokončené, pretože kostra lietadla prechádzala zároveň statickými skúškami na zemi.
Druhý prototyp ITP (M-2) bol vyrobený v roku 1942. Bol vybavený motorom Mikulin AM-37, ktorý bol neskôr (v decembri) nahradený výkonnejším motorom Mikulin AM-39. Prvýkrát vzlietol 23. novembra 1943, kde dosiahol maximálnu rýchlosť 600 km/h v nízkej výške a 655 km/h vo výške 2500 m. Projekt počítal s vyššou rýchlosťou, ale motor nebol ešte úplne dokonalý.
Prvé skúšky ukázali, že skúsený pilot v tomto lietadle má väčšiu šancu zničiť nemecké ľahké a stredné obrnené vozidlá, ako pilot v legendárnom lietadle Iliušin Il-2. Problémy s motorom jeho vývoj veľmi spomalili, až bol nakoniec po Polikaropovovej smrti v júni 1944 zastavený úplne.
Špecifikácia (M-2)[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 9,2 m
- Rozpätie krídel: 10 m
- Výška: 2,65 m
- Nosná plocha: 16,50 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 910 kg
- Hmotnosť naloženého lietadla: 3 570 kg
- Špecifické zaťaženie: 216 kg/m²
- Hmotnosť/výkon: 380 W/kg
- Pohonná jednotka: 1 × kvapalinou chladený vidlicový dvanásťvalec Mikulin AM-39, výkon 1345 kW
Výkony[upraviť | upraviť zdroj]
- Maximálna rýchlosť: 655 km/h
- Maximálny dolet: 980 km
- Praktický dosah: 11,5 km
- Stúpavosť: 13,9 m/s
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polikarpov ITP na českej Wikipédii.
.svg){kind=small}