Andrzej Munk

	Andrzej Munk
	poľský režisér
Narodenie	16. október 1921; Krakov, Poľsko
Úmrtie	20. september 1961 (39 rokov); Łowicz, Poľsko
Odkazy
Commons	Andrzej Munk
	Biografický portál

Andrzej Munk (* 16. október 1921, Krakov – † 20. september 1961, Łowicz) bol poľský režisér židovského pôvodu, jeden z predstaviteľov prúdu nazývaného Poľská filmová škola.

Kariéru odštartoval ako kameraman, neskôr sa venoval réžii hraných a dokumentárnych filmov. Povesť vplyvného umelca v poľskej kinematografii získal tvorbou tragikomických diel, ktorých hlavnou témou bola 2. sv. vojna (Eroica, Škuľavé šťastie) a tiež vojnovej drámy Pasažierka (po Munkovej smrti ju dokončil Witold Lesiewicz). V rokoch 1957 – 1961 prednášal na Štátnej filmovej vysokej škole v Lodži. Zomrel pri autonehode.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Počas fašistickej okupácie sa kvôli židovskému pôvodu skrýval vo Varšave pod falošným menom Wnuk, kde pracoval v stavebnej firme. Ako člen socialistického oddielu sa zúčastnil na Varšavskom povstaní. Po povstaní ho väznili Nemci, ale podarilo sa mu utiecť. Do konca vojny pracoval ako robotník a po jej skončení sa vzdelával na Varšavskej technickej univerzite. Štúdiá však prerušil zo zdravotných dôvodov. Následne študoval právo na Varšavskej univerzite, a nakoniec ho prijali na Štátnu filmovú vysokú školu, ktorú dokončil v roku 1951. Medzičasom sa angažoval v politickej činnosti, v rokoch 1946 ̶ 1948 bol členom socialistickej strany „Polska Partia Socjalistyczna“.

Dokumentárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Andrzej Munk debutoval ako kameraman v roku 1948. Svoju režisérsku činnosť začal realizáciou dokumentárnych filmov, natáčaných počas práce v Štúdiu dokumentárnych filmov. Jeho prvé diela, Kierunek – Nowa Huta! a Bajka boli realizované podľa strnulých zásad socialistického realizmu. Ďalšie dokumentárne filmy, akokoľvek propagačné, boli aj tak ocenené za umeleckú hodnotu. Medzi ne patria: Pamiętniki chłopów (1952), film opisujúci údajnú zmenu života sedliakov za komunizmu, Kolejarske słowo (1953) o práci železničiarov, Gwiazdy muszą płonąć (1954) o baníkoch pracujúcich v uhoľných baniach a Niedzielny poranek (1955), film zobrazujúci rekonštrukciu povojnovej Varšavy. Posledný Munkov dokument predstavuje Spacerek staromiejski (1958), polo-fiktívny príbeh o dievčati putujúcom historickým centrom Varšavy.