Christiane F.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Christiane F., celým menom Vera Christiane Felscherinow (* 20. máj 1962), je ústrednou postavou úspešnej knihy My deti zo stanice ZOO a neskôr rovnako úspešného filmu. Christiane F. je autentickou postavou, podkladom pre knihu aj pre film je jej autobiografické rozprávanie o svojom osude.

Christiane F. vyrástla v rodine, kde násilie a alkoholizmus (v tomto prípade otcov) boli na dennom poriadku. Vo veku šiestich rokov sa rodina prisťahovala na už vtedy problematické sídlisko Gropiusstadt v západoberlínskej štvrti Neukölln. Pri jednej príležitosti, kedy ju otec fyzicky ohrozoval, sa (neúspešne) pokúsila vyskočiť z okna bytu na 11. poschodí.

Rodinné problémy, najmä násilie proti deťom, je v tom čase v Nemecku ešte tabu. Christiane F. nevidí východisko a dostáva sa vo veku dvanásť rokov do drogovej scény. Najprv je to hašiš, marihuana, vo veku štrnástich rokov sa zoznamuje s heroínom. Aby si svoje dávky mohla zaobstarať, začína prostituovať na neslávne známej západoberlínskej železničnej stanici Bahnhof ZOO. Jej medzitým rozvedená matka si to všíma až o dva roky neskôr.

Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedá Christiane F. v jednom súdnom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujme dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny na rozhovor. Z dvoch hodín sú dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle slova zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu v časopise sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná.

Hrdinka knihy (a filmu) v nasledujúcich rokoch prežila turbulentný čas v USA a v Grécku, vrátila sa však do Berlína a po niekoľkých protidrogových liečbach sa oslobodila zo svojej závislosti na nich. Roku 1996 porodila syna.

V roku 2008 nemecké úrady zobrali do svojej opatery jej maloletého syna po zistení, že má opakovane problémy s drogami.[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vrátila sa k drogám

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]