Dissertatio cum Nuncio Sidereo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Dissertatio cum Nuncio Sidereo je spis Jána Keplera, vydaný počas jeho pobytu na dvore cisára Rudolfa II v Prahe v roku 1610. Kelper týmto spisom reagoval na knihu Sidereus Nuncius (v preklade Hviezdny posol, Benátky 1610), v ktorej Galileo Galilei publikoval svoje prvé pozorovanie ďalekohľadom, predovšetkým objav fáz Venuše a Jupiterových mesiacov.