Divadlo Pegasník
Divadlo Pegasník je názov významného amatérskeho divadla malých javiskových foriem, ktoré v rokoch 1975 až 1986 pôsobilo v priestoroch bratislavského Divadla u Rolanda.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Na začiatku histórie divadla Pegasník bol časopis rovnakého mena, ktorý písali a vydávali študenti gymnázia na Vazovovej ulici v Bratislave (redakčná rada: Vlado Balek, Igor Čechvala, Ivan Černušák, Edo Haluška, Juraj Koutun a zo Strojníckej priemyslovky Tomáš Baumgartner). Recesistické texty z časopisu sa neskôr stali podkladom pre prvú inscenáciu nového súboru Pegasník. Memoáre a cestopisy (1975) nemali ešte klasicky divadelný tvar, ale vykazovali skôr znaky text-appealu, inšpirovaného predstaveniami Jana Vodňanského a Petra Skoumala.
Príchod Andreja Ferka do súboru znamenal nielen významný autorský prínos (A. Ferko sa stal autorom viacerých ďalších hier Sedem ciest, Atlantis, Ide dravec tvrdo na vec, West Child Story, Prostonárodnie, Ťuťungéria), ale predznamenal aj príklon k pevnejšiemu divadelnému tvaru. Po Ferkovom odchode zo súboru zvyšní členovia Pegasníka začali viac preferovať spoločný tvorivý prístup, takže ďalšie inscenácie už boli oficiálne či neoficiálne kolektívnym dielom (Lichtenštajnsko - maličká zem, Pokušenie, Znamenitý pokrok).
Divadlo Pegasník zaniklo v roku koncom osemdesiatych rokov po problémoch s posledným pegasníckym predstavením Ťuťungéria.
Divadlo Pegasník vytvorilo viacero inscenácií, ktoré dnes patria k najvýznamnejším titulom slovenského amatérskeho divadla v oblasti malých javiskových foriem. K takýmto predstaveniam patrí Atlantída, West Child Story a najmä Prostonárodnie. "To, čo na prehliadke predviedol Pegasník, je inscenácia, ktorá sa nesporne zapíše do análov amatérskeho divadla na Slovensku. Tematicky i formálne naväzuje na to najlepšie, čo u nás v tejto oblasti umenia vzniklo: na dávnejšie Scherhauferove inscenácie slovenskej klasiky v Brezne a v Martine a na Tomášikovú Svadbu pod Kohútom, ktorú s breznianskými ochotníkmi naštudoval režisér Roman Polák...", napísal na margo inscenácie Prostonárodnie bratislavský Večerník. .[1]
Členovia divadla[upraviť | upraviť zdroj]
Počas viac ako desať rokov existencie divadla sa v súbore vystriedalo množstvo hercov, hudobníkov i scénografov. Medzi kmeňových členov súboru patrili napr. Andrej Ferko, Dalibor Bošňák, Peter Bzdúch, Božena Horváthová, Júlia Hojsíková, Pavol Zlatoš, Ján Krč-Jediný, Milan Michálek, Milan Nosáľ, Dano Gašpar, Ivan Mizera, Zuzana Benešová, Vlado Sedlačko, Vlado Balek, Fero Búci, Dušan Kollárik, Eva Gondová, Kveta Roháčová a ďalší. K otcom zakladateľom patria Ivan Černušák, Edo Haluška, Vlado Balek, Tomáš Baumgartner a Boris Sodoma.
Mystifikácie[upraviť | upraviť zdroj]
S pegasníckou tvorbou sú spojené aj viaceré mystifikácie. Najúspešnejšia z nich je Matúš Zahatlan, údajný americký Slovák, z ktorého pozostalosti pochádzajú hry West Child Story a Prostonárodnie. Ako uvádza publikácia Divadlo u Rolanda, ..."Matúš Zahatlan bola v skutočnosti neexistujúca postava, mystifikácia A. Ferka. Viaceré autorské i osobné dôvody ho pôvodne viedli k tomu, aby publikoval pod pseudonymom - toto rozhodnutie však dotiahol so svojou typickou dôkladnosťou až k dokonalej mystifikácii. Záhadnému Slováko-Američanovi vymyslel minulosť ("...Matúš Zahatlan, bytčiansky rodák, slovenský prisťahovalec do Ameriky z konca minulého storočia a pittsburghský divadelný ochotník, písal najmä pre slovenský spolok KRIVÁŇ, financovaný Bankinghouse Kuvič & Comp."), priradil prostredie a dotiahol do dokonalosti aj v takých detailoch, ako napríklad platenie, resp. neplatenie tantiém jeho pozostalým. Vedľajším produktom tejto hry bolo zistenie, ako rýchlo si mnohí kritici i publicisti osvojili "pravdu" o Zahatlanovi, rozvíjali jeho minulosť a zásluhy, ba dokonca vyťahovali na svetlo nové fakty, s ktorými už Ferko ani Pegasník nemali nič spoločné. Autorstvo M. Zahatlana sa dostalo i do tak oficiálnych prameňov, ako je napr. Encyklopédia dramatických umení Slovenska a je zrejmé, že viera v existenciu Matúša Zahatlana u mnohých ľudí pretrváva dodnes."[2]
Inou obdobnou mystifikáciou bola Svetlana Kamenická, údajná autorka hry Pokušenie. Text, ktorý pôvodne vznikol ako kolektívne dielo, musel mať podľa vtedajších schvaľovacích zvyklostí jedného autora, a preto súbor vytvoril „virtuálnu autorku“ "(posudzovatelia nevedeli prežiť ako autora ´kolektív´- a tak sa kolektív ako jeden muž naštval a pomenoval.)".[2]
Inscenácie[upraviť | upraviť zdroj]
- Kolektív: Memoáre a cestopisy (1975)
- A. Ferko: Sedem ciest (1977)
- A. Ferko: Atlantis (1978)
- A. Ferko: Ide dravec tvrdo na vec (1979)
- Kolektív: Lichtenštajnsko – maličká zem (1980)
- S. Kamenická: Pokušenie (1981)
- M. Zahatlan: West Child Story (1982)
- P. Dobšinský, M. Zahatlan: Prostonárodnie (1983)
- A. Ferko: Znamenitý pokrok (1984)
- E. Gondová: Púpavy rozkvitajú v máji (1986)
- A. Ferko: Ťuťungéria (1988)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KLIMÁČEK, V.: Pegasník (dobre okrídlené divadlo). Medzičasopis, 2, 1993, s. 25-27
- FERKO, A.: Atlantis. In: Zb. dramatických textov pre súbory MJF. Vyd. Osvetový ústav Bratislava 1988)
- FERKO, A.: Ide dravec tvrdo na vec. In: Zb. dramatických textov pre súbory MJF. Vyd. Osvetový ústav Bratislava 1988
- FERKO, A.: Znamenitý pokrok. Vyd. LITA Bratislava, 1987
- DOBŠINSKÝ, P, ZAHATLAN, M: Prostonárodnie. Dotyky 4,1993, s.35-38
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ -NK-. Malé divadlá rozbúrili A-divadlo. [s.l.] : Večerník, 24.marec 1993.
- ↑ a b JANOUŠEK, Miloš. Divadlo u Rolanda alebo Roland-retro. Bratislava : TÁLIA-press, 1996.
Súradnice: 48°08′37″S 17°06′30″V / 48,143526°S 17,108331°V