E. Elias Merhige

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
E. Elias Merhige
americký filmový a divadelný režisér
Narodenie14. jún 1964 (59 rokov)
Brooklyn, New York, USA
Štátna príslušnosťUSA
Alma materState University of New York
Profesiarežisér

Edmund Elias Merhige (* 14. jún, 1964, Brooklyn, New York, USA) je americký filmový a divadelný režisér a scenárista. Preslávil sa najmä svojim experimentálnym hororovým filmom Begotten (1989) a celovečerným filmom Shadow of the Vampire (2000), ktorý bol fiktívnou rekonštrukciou natáčania slávneho filmu nemeckého expresionizmu - Nosferatu od F.W. Murnaua.

Venuje sa taktiež pedagogike a experimentálnemu divadlu.

Kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky v divadle[upraviť | upraviť zdroj]

Merhige začínal ako divadelný režisér, keď so svojou divadelnou skupinou Theatreofmaterial vytváral experimentálnu divadelnú produkciu.[1] Spracoval však aj niekoľko slávnych divadelných hier ako napr. Sen noci svätojánskej od Williama Shakespearea, či Čakanie na Godota od Samuela Becketta.[2] V divadelnej aj filmovej tvorbe mu bol veľkou inšpiráciou francúzsky avantgardný režisér a teoretik Antonin Artaud, ktorého koncepciu divadla krutosti podrobne skúmal.

Svoju filmovú kariéru začal počas štúdia na State University of New York, kde študoval filmovú réžiu. Medzi jeho študentské filmy patria krátkometrážne Implosion (1983), Spring Reign (1984) a A Taste of Youth (1985).

Begotten (1989)[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho experimentálnym celovečerným debutom bol hororový film Begotten (1989), ktorý vznikol na základe jeho rovnomennej divadelnej inscenácie. Film sa stretol s rozporulnou reakciou, keď Merhige v ňom nekompromisne pracoval s mnohými inovatínymi filmárskymi technikami. Film bol čiernobiely, s vysokým kontrastom, čo v praxi znamenalo alúziu na "Rorschachov test" Divák si nemá byť istý tým čo vidí a musí si obrazy domýšľať. Väčšina záberov nebola zhotovená kamerou, ale analógovým fotoaparátom. Jednotlivé snímky boli na seba lepené a upravované v postprodukcii. Práca na jednej minúte filmu trvala 8-10 hodín. Postprodukcia sa preto natiahla až na 8 mesiacov, pričom samotné natáčanie trvalo takmer 6 mesiacov.

Je to nemý film, ktorý esteticky pripomína obdobie nemeckého expresionizmu a Merhige v ňom používa niekoľko postupov divadla krutosti podľa manifestov Antonina Artauda. Dej sleduje tri postavy, ktoré sú v závarečných titulkách pomenované ako Boh, Matka Zem a Jednorodený. Film začína záberom na postavu Boha, ktorá si vyrezáva vlastné vnútornosti a umiera. Na scénu potom prichádza postava Matky Zeme, ktorá sa oplodní mŕtvym telom a porodí Jednorodeného. Matka s dieťaťom potom putujú krajinou, kde stretávajú zvláštne bytosti, ktoré sa ich snažia usmrtiť. Postavy v závere umierajú a z ich mŕtvych tiel vyrastajú kvety. Vo filme je explicitne zobrazené extrémne násilie a na americkom trhu je hodnotený ratingom "R" (mládeží neprístupný).

Tematicky je film biblickou analógiou, ale spája sa skôr s mysticizmom a ezoterizmom, či slovanskou, pohanskou a egyptskou mytológiou.[3] Je zostrojený ako sen, podobný konceptu archetypálneho sna od Carla Gustava Junga, ktorý môže divák voľne interpretovať. Merhige priznal, že veľkou inšpiráciou pre vznik diela bola jeho predsmrtná skúsenosť pri autonehode.[4] Časti, ktoré sú vo filme vyobrazené mal v predsmrtnej halucinácii vidieť.

Merhige priznal, že hlavnými inšpiráciami pre Begotten boli filmy ako Kabinet Dr. Kaligariho (1921) - r. Robert Wiene, Eraserhead (1977) - r. David Lynch, Texaský masaker motorovou pílou (1974) - r. Tom Hooper, či z filmových štýlov režisérov ako: Sergej Michajlovič Ejzenštejn, Alexandr Nikolajevič Sokurov alebo Luis Bunuel.[5] Mimo mytológií a okultizmu ho inšpirovalo aj štúdium etnografie a maľby britského expresionistického maliara Francisa Bacona, či maľby talianskeho renesančného maliara Piera della Francescu.

Film sa stretol s polarizovanou diváckou recepciou. Medzi divákov, ktorých film oslovil patrila napríklad aj americká filozofka Susan Sontagová[6], americký spevák Marilyn Manson, či americký herec a producent Nicolas Cage.[7] Film ovplyvnil mnoho ďalších nezávislých a experimentálnych filmárov. Ako výraznú inšpiráciu ho cituje napríklad aj úspešný švédsky režisér Ari Aster.[8]

Neskorú popularitu film nabral vďaka záberu z jeho úvodnej scény, ktorý sa dostal na internetový portál Creepypasta, ktorý funguje ako databáza rôznych hororových obrázkov a videí. Film sa tak po dlhom čase vrátil do verejnej diskusie.[9]

Hudobné klipy[upraviť | upraviť zdroj]

V 90-tych rokoch sa Merhige ešte viac etabloval v divadelnom prostredí a filmu sa nejaký čas nevenoval. Natočil len niekoľko hudobných klipov pre kapely Marilyn Manson - Cryptorchid (1996), Antichrist Superstar (1996) a Danzig - Serpentia (2000). Neskôr v roku 2007 režíroval ešte klip kapely Interpol - The Heinrich Maneuver.

Shadow of the Vampire (2000)[upraviť | upraviť zdroj]

Merhigovým prvým filmom mainstreamovej produkcie bola historická fikcia Shadow of the Vampire, v hlavných úlohách už s významnými hercami Johnom Malkovichom a Willemom Dafoeom. Producentom filmu bol americký herec Nicolas Cage, ktorý bol veľkým fanúšikom Merhigovho Begotten.[10]

Film rozpráva fiktívny príbeh o natáčaní legendárneho hororvého snímku nemeckého expresionizmu - Nosferatu (1922). Hlavnou postavou filmu je režisér F.W. Murnau (Malkovich), ktorý používa rôzne psychologické manipulácie so svojim štábom a hercami. Natáčanie je narušované hercom Maxom Schreckom (Dafoe), ktorý zobrazoval postavu kniežaťa Nosferatu. Schreck pdoľa Murnaua má používať hereckú metódu Konstantina Sergejeviča Stanislavského, avšak postupne sa ukazuje, že Schreck je skutočným upírom.

Film si kladie filozofické otázky čo vlastne film je a čo znamená filmová autenticita. Pracuje s prevrátenou logikou autenticity, keď herec, ktorý má hrať upíra, skutočne upírom je a filmový štáb sa stáva na opustenej zrúcanine hradu jeho obeťou. Záverečná scéna, v ktorej upír zabíja herečku predstavujúcu Mínu, však ukazuje, že tým skutočným upírom je Murnau. Upírom, ktorý "vyciciava život" z ľudí (štábu) pre vlastné potešenie. Film tak balansuje na pomedzí humoru a hororu. Ironizuje hororový žáner.[11]

Aj tento Merhigov film, hoc podstatne klasickejšie koncipovaný, priniesol rozporuplnú divácku recepciu. Vyzdvihované boli najmä herecké výkony Dafoa a Malkovicha, rovnako ako kostýmy a masky. Film získal Zvláštnu cenu na Saturn Awards a nomináciu pre Dafoea za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej postave na Zlatý glóbus a Oscara. Film bol na Oscara nominovaný aj za masky.[12]

Neskorá tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Merhige ešte v mainstreamovej produkcii natočil mysteriózny thriller Suspect Zero (2004), ale aj kvôli komerčnému neúspechu filmu[13] sa neskôr znova vrátil k divadlu a pedagogike. Natočil ešte dva krátkometrážne experimentálne filmy, ktoré zaradil do trilógie k Begotten - Din of Celestial Birds (2006) a Polia & Blastema: A Cosmic Opera (2022).[14]

Filmografia [15][upraviť | upraviť zdroj]

  • Implosion (1983) - študentský film
  • Spring Reign (1984) - študentský film
  • A Taste of Youth (1985) - študentský film
  • Begotten (1989) - experimentálny horor
  • Cryptorchid (1996) - hudobný klip pre kapelu Marilyn Manson
  • Antichrist Superstar (1996) - hudobný klip pre kapelu Marilyn Manson
  • Shadow of the Vampire (2000) - historická fikcia na natáčanie filmu Nosferatu
  • Serpentia (2000) - hudobný klip pre kapelu Danzig
  • Suspect Zero (2004) - mysteriózny thriller
  • Din of Celestial Birds (2006) - krátkometrážny experimentálny film
  • The Heinrich Maneuver (2007) - hudobný klip pre kapelu Interpol
  • Polia & Blastema: A Cosmic Opera (2022) - krátkometrážny experimentálny film

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ MACDONALD, Scott. A critical cinema : interviews with independent filmmakers. [s.l.] : Berkeley : University of California Press, 1988. Dostupné online. ISBN 978-0-520-05801-9.
  2. ↑ E. Elias Merhige biography and filmography | E. Elias Merhige movies [online]. Tribute, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. ↑ MASLIN, Janet. Breaking New Ground And Finding the Grotesque. The New York Times, 1991-06-05. Dostupné online [cit. 2024-02-20]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  4. ↑ The Los Angeles Times from Los Angeles, California [online]. Newspapers.com, 2004-08-26, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ MACDONALD, Scott. A critical cinema : interviews with independent filmmakers. [s.l.] : Berkeley : University of California Press, 1988. Dostupné online. ISBN 978-0-520-05801-9.
  6. ↑ WRIGHT, Brett. 'Begotten': Images Never Meant to Be Seen [online]. 2019-10-20, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ The disturbing horror movie Nicolas Cage "fell in love with" [online]. faroutmagazine.co.uk, 2023-08-11, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ↑ FRASIER, Sean. Video Premiere: Sword Collector – “Inherit the Scepter” [online]. Decibel Magazine, 2020-11-13, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ Begotten - POZOR EXTRÉMNÍ - DarkTown.cz (18+) [online]. darktown.cz, 2017-07-22, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po česky)
  10. ↑ The disturbing horror movie Nicolas Cage "fell in love with" [online]. faroutmagazine.co.uk, 2023-08-11, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ EBERT, Roger. Shadow Of The Vampire movie review (2001) | Roger Ebert [online]. https://www.rogerebert.com/, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. ↑ Ve stínu upíra (2000) | Ocenění | ČSFD.cz [online]. [Cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po česky)
  13. ↑ EBERT, Roger. Suspect Zero movie review & film summary (2004) | Roger Ebert [online]. https://www.rogerebert.com/, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online. (po anglicky)
  14. ↑ MASTERCLASS: E. ELIAS MERHIGE | Offscreen [online]. www.offscreen.be, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online.
  15. ↑ E. Elias Merhige | Director, Writer, Producer [online]. IMDb, [cit. 2024-02-19]. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=E._Elias_Merhige&oldid=7804299“