Ernest Starling

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ernest Starling
britský fyziológ
britský fyziológ
Narodenie17. apríl 1866
Londýn, Spojené kráľovstvo
Úmrtie2. máj 1927 (61 rokov)
Kingston Harbour, Jamajka
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ernest Starling

Ernest Henry Starling (* 17. apríl 1866, Londýn – † 2. máj 1927, Kingston Harbour, Jamajka) bol britský fyziológ.

Život a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Vyštudoval v Londýne, pracoval tiež viac rokov v Nemecku a Francúzsku. Jeho najvýznamnejším spolupracovníkom bol sir William Maddock Bayliss.[1] Zaoberal sa výmenou tekutiny medzi cievou a tkanivom a v tejto súvislosti formuloval (1896) Starlingovu hypotézu o rovnováhe. Spolu s Baylissom objavili črevnú peristaltiku. V roku 1902 izoloval a pomenoval sekretín.[2] V roku 1905 opäť spolu s Baylissom definoval hormón ako pôsobok vytváraný v endokrinných žľazách, prenášaný krvou do vzdialených oblastí tela, kde aj v malej koncentrácii je schopný ovplyvniť funkciu daného orgánu či tkaniva. Venoval sa tiež štúdiu riadenia srdečnej činnosti, formuloval Frankov-Starlingov srdcový zákon (1915, upravené 1919). Študoval funkciu obličiek. Významnou odbornou literárnou prácou boli Principles of Human Physiology.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ernest Henry Starling [online]. Whonamedit.com, [cit. 2008-09-04]. Dostupné online.
  2. Scientist Ernest Henry Starling [online]. Answers.com, [cit. 2008-09-04]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ernest Starling na českej Wikipédii.