Euchroit

	Euchroit
	Cu₂AsO₄(OH)·3H₂O
Všeobecné informácie
Objaviteľ	August Breithaupt; (1823)
Pôvod názvu	z starogr. ευχροια – pekná farba
	Typová lokalita
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VII/D.07 (8.vyd.); 8.DC.07 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	8.DC.07 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	42.6.3.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Rombická sústava
Bodová grupa	222
Priestorová grupa	P212121
Mriežkové param.	a = 10,035 - 10,07 Å; b = 10,4 - 10,52 Å; c = 6,11 - 6,12 Å; V = 637,66 Å3; Z = 4
Habitus	prizmatické, alebo tabuľové kryštály, alebo kryštalické drúzy s plochami {100}, {010}, {110}, {101}, {0kl}, {h0l}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný až priesvitný
Farba(y)	zelená, smaragdovozelená
Vryp	zelený
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	3,5 - 4
Hustota	3,44 kg.dm−3
Štiepateľnosť	slabá podľa plôch {101} a {110}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1,695; nβ = 1,698; nγ = 1,733
Dvojlom	δ = 0,038
2V	28 - 30 ° (vypočítaný 34 °)
	Zoznam minerálov; Euchroit na mindat.org; Euchroit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Euchroit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky trihydrát zásaditého arzeničnanu meďnatého - Cu₂(AsO₄)(OH)·3H₂O.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Euchroit vytvára drobné svetlozelené kryštáliky v puklinách kremeňa a na limonitizovaných kremitých sľudnatých bridliciach. Často sa vyskytuje spolu s olivenitom, ktorý v ňom zvykne vytvárať drobné uzavreniny, alebo býva narastený voľne vedľa euchroitu. Vyskytuje sa aj v podobe kryštalických povlakov a kôr na hornine. Má zelený až modrozelený vryp a sklený lesk. Je to priehľadný až priesvitný minerál.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká rozkladom chalkopyritu a tetraedritu v prostredí bohatom na As. Na Slovensku sa vyskytuje na ložisku medených rúd Svätoduška v Ľubietovej, odkiaľ pochádza aj prvoopis - tzn. typová lokalita. Nachádza sa ešte aj na lokalite Poniky-Farbište.