Falcon Heavy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Falcon Heavy
Falcon Heavy štartuje na svoj prvý let, 6. február 2018
Falcon Heavy štartuje na svoj prvý let, 6. február 2018
Základné údaje
Funkcia ťažká nosná raketa
Výrobca SpaceX
Krajina pôvodu USA
Výška 70,0 m
Priemer 3,66 m
Hmotnosť 1,420,788 kg
Počet stupňov 2+
Nosnosť
Náklad na LEO63 800 kg
Náklad na
GTO
26 700 kg
Náklad na
prechodovú dráhu k Marsu
16 800 kg
Náklad na
Hohmannovu prechodovú dráhu k Plutu
3 500 kg
História letov
Stav v službe
Štartovacia rampa Kennedyho vesmírne stredisko (LC-39A)
Počet štartov 3
Úspešné štarty 3
Zlyhania 0
Čiastočné zlyhanie 0
Prvý štart 6. február 2018
Prvý stupeň
Motory 27× Merlin 1D (na centrálnom stupni + dvoch bočných)
Ťah 22 819 kN na hl. mora
24 681 kN vo vákuu
Špecifický impulz 282 sekúnd na hl. mora
311 sekúnd vo vákuu
Doba funkcie 162 sekúnd
Palivo podchladený LOX/chladený RP-1
Druhý stupeň
MotoryMerlin 1D Vacuum
Ťah934 kN
Špecifický impulz 348 sekúnd
Doba funkcie397 sekúnd
PalivoLOX/RP-1

Falcon Heavy je nosná raketa vyvinutá a vyrábaná americkou súkromnou spoločnosťou SpaceX. Ide o derivát predchádzajúceho nosného zariadenia tejto spoločnosti, rakety Falcon 9. V čase svojho prvého štartu – let Falcon Heavy Demonstration Mission, dňa 6. februára 2018 – to bola raketa s najväčšou nosnosťou na nízku obežnú dráhu Zeme (od posledného štartu rakiet Saturn V, resp. Energija), so schopnosťou dopraviť až 64 ton na nízku obežnú dráhu Zeme, až 16 ton na translunárnu dráhu a až 14 ton na prechodovú dráhu k Marsu. Pri záchrane prvých stupňov je nosnosť nižšia.

Raketa pozostáva z jadra tvoreného štandardnou raketou Falcon 9 a z dvoch pomocných motorov, ktoré sú modifikovanými prvými stupňami tej istej rakety.[1] Prvý stupeň i pomocné motory sú plne navrhnuté k autonómnemu vertikálnemu pristátiu po splnenej misii – obidva pomocné motory pristávajú na zemi, zatiaľ čo prvý stupeň na oceánskej plošine. Ide o technológiu v súčasnosti používanú aj raketami Falcon 9.

Koncept[upraviť | upraviť zdroj]

V podstate ide o tri prvé stupne Falconu 9 zmontované k sebe, tým disponuje 27 motormi Merlin vo verzii 1D. Po štarte idú oba bočné stupne na plný výkon a centrálny stupeň naopak na čo najnižší výkon. Po niekoľkých minútach sa bočné stupne odpoja a centrálny stupeň spolu s horným stupňom pokračuje ďalej, tentoraz už na plný výkon. Všetky tri hlavné stupne sa pri takmer každom lete pokúšajú pristáť späť na Zem. Bočné stupne vždy na pevnine a centrálny na autonómnej pristávacej plošine (ASDS), pretože letí o dosť ďalej a dosiahne oveľa vyššiu rýchlosť.[2]

Falcon Heavy mal pôvodne využívať tzv. crossfeed, čo je spôsob distribúcie paliva naprieč raketovými stupňami počas letu. Výsledkom je o dosť vyššia efektivita a nosnosť. Ide ale o technicky náročné riešenie, ktoré doteraz nikto v praxi nevyvinul. SpaceX od tohto zámeru nakoniec upustilo s tým, že keď to bude v budúcnosti potrebné, vráti sa k tomu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Falcon Heavy [online]. spacex.com, [cit. 2017-11-19]. Dostupné online. Archivované 2017-04-06 z originálu.
  2. Falcon users guide [online]. SpaceX, jan 2019, [cit. 2019-02-20]. Dostupné online. Archivované 2019-02-20 z originálu.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Falcon Heavy

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Falcon Heavy na českej Wikipédii.