František Hánrich

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
František Hánrich
slovenský právnik
Narodenie15. september 1800
Poniky
Úmrtie4. október 1889 (89 rokov)
Viedeň

František Hánrich (pôv. Hainrich) (* 15. september 1800, Poniky – † 4. október 1889, Viedeň) bol slovenský právnik.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Ignác Hainrich
  • matka: Eva

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1827 – 1833 študoval právo. Advokát v Pešti, právny zástupca vo Vígľaši, komorský prokurátor a právny zástupca bratských pokladníc v Banskej Štiavnici, hlavný prokurátor v Bratislave, neskôr sudca najvyššieho ríšskeho súdu vo Viedni.

Člen trojice slovenských vládnych dôverníkov, poverených rakúskou vládou na vypracovanie elaborátu riešenia slovenskej a rusínskej otázky v Uhorsku (1849). Jeho elaborát vtedy najdôslednejšie nastoľoval požiadavky zabezpečenia národných práv a národnej svojbytnosti Slovákov. Po zavedení bachovskej centralizácie (1853) sa už v slovenskom národnopolitickom hnutí neangažoval.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rytiersky kríž Leopoldovho radu (do 1926)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]