Halloyzit
Halloyzit | |
Al₂(Si₂O₅)(OH)₄, Al₂Si₂O₅(OH)₄ | |
Všeobecné informácie | |
---|---|
Objaviteľ | Jean Baptiste Julien d'Omalius d'Halloy () |
Pôvod názvu | podľa objaviteľa Jeana d'Halloya, belgického geológa |
Typová lokalita
| |
Klasifikácia | |
IMA status | prijatý (1959) |
Strunzova klasifikácia | 9.ED.10 (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 9.ED.10 (10.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Monoklinická sústava |
Bodová grupa | m |
Habitus | zemitý, masívny, mikrokryštalický |
Fyzikálne vlastnosti | |
Priesvitnosť | priesvitný až opaký |
Farba(y) | biela, žltkastá, zelenkastá, hnedastá |
Vryp | biely |
Lesk | matný |
Tvrdosť (Mohs) | 1 - 2 |
Hustota | 2 - 2,65 kg.dm−3 |
Optické dáta | |
Index lomu dvojosový minerál | nα = 1,553 - 1,565 nβ = 1,559 - 1,569 nγ = 1,560 - 1,570 |
Dvojlom | δ = 0,007 |
Odrody a variety | |
odrody so zvýšeným obsahom Cu, Fe a Cr | |
Zoznam minerálov Halloyzit na mindat.org Halloyzit na Commons | |
Halloyzit je minerál kryštalizujúci v monoklinickej sústave, chemicky zásaditý kremičitan hlinitý – Al2Si2O5(OH)4.
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Minerály kaolinitovej skupiny, do ktorej patria kaolinit, nakrit, halloyzit a ďalšie tvoria veľmi malé pseudohexagonálne lupienky a šupinky. Môžu sa vyskytovať v podobu celistvých, zemitých alebo ílovitých agregátov. Farba sa mení od bielej a bezfarebnej po žltkastú, červenkastú alebo modrastú; vryp je biely. Minerály kaolinitovej skupiny bývajú priehľadné až priesvitné a vyznačujú sa perleťovým až matným alebo zemitým leskom.
Kryštalografia[upraviť | upraviť zdroj]
Halloyzit sa vyskytuje vo viacerých polytypoch.
Halloyzit-7Å | Halloyzit-10Å | |
---|---|---|
Kryštálová sústava | Monoklinická | Monoklinická |
Kryštálová trieda | m | m |
Priestorová grupa | Bb | |
Parametre základnej bunky | a = 5,14 Å b = 8,90 Å c = 14,9 Å β = 101,9 ° |
a = 5,1 Å b = 8,9 Å c = 10,25 Å β = 100,2 ° |
Pomer | a:b:c = 0,578 : 1 : 1,674 | a:b:c = 0,573 : 1 : 1,152 |
Objem základnej bunky | V = 457,89 ų | V = 666,97 ų |
Počet jednotiek | 4 |
Vznik[upraviť | upraviť zdroj]
Tvoria sa premenou živcov a iných kremičitanov bohatých na hliník pri zvetrávaní a to najmä vo vlhkých oblastiach. Vo väčšom meradle vznikajú pri prenikaní hydrotermálnych roztokov cez horniny. Granity sa môžu zmeniť až na nespevnenú masu, ktorú tvorí najmä kremeň, sľuda a kaolinický íl.
Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]
Kaolinitové minerály sú vo vlhkom stave plastické a pri zohrievaní v uzatvorenej skúmavke strácajú vodu. Na určenie jednotlivých minerálov skupiny kaolinitu sú potrebné špeciálne optické metódy.
Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]
Michalovce-Biela hora[1], Machulince, Červenica, Kalinovo, Kremnica, Krškany, Lúčky, Podhoroď, Poltár, Poruba pod Vihorlatom.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Halloyzit
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KRAUS, Ivan – HORVÁTH, Ivan – DOBRA, Eduard: Ložiská ílových surovín na Slovensku. Mineralia Slovaca III/12-13, Bratislava 1971, 525-550.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
- Halloyzit na www.mindat.org