Hauerland

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hauerland je súhrnné nemecké označenie oblasti bývalých nemeckých jazykových ostrovov na strednom Slovensku s centrami Kremnica (Kremnitz), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Handlová (Krickerhau) a rozptýlenejšej oblasti v okolí obcí Veľké Pole (Hochwies) a Píla (Paulisch).

Celkový počet Nemcov žijúcich v oblasti Hauerlandu na prelome 19. a 20. storočia presahoval 200 000 osôb. Po deportáciách obyvateľstva po roku 1945 klesol pred rokom 1954 na približne 40 000, v roku 1991 tu žilo už len okolo 1 500 Nemcov[1] (od začiatku 20. storočia pod vplyvom etnografa Raimunda Friedricha Kaindla nazývaných Karpatskí Nemci).

Na rozdiel od Spiša nešlo nikdy o jednotný územnosprávny celok, ani o národnostne (jazykovo) jednotnú oblasť. Administratívne obce patrili do viacerých žúp: Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej.[2]

Karpatskonemecké obyvateľstvo stredného Slovenska (Hauerländer, Krickerhauer alebo po slovensky aj Handrbulci) pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest. Začalo sa to tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12 - 13. storočia. Vznik nových nemeckých osád sa datuje do 14. storočia. Podľa jazyka možno toto obyvateľstvo rozdeliť na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov[pozn 1], s centrami Kremnica (Kremnitz) a Nitrianske Pravno (Deutsch Proben).

Názov Hauerland vznikol až v 30. rokoch 20. storočia. Vytvoril ho asi Josef Hanika, propagoval ho Ambros Grosz. Názov je odvodený od skutočnosti, že ôsmim obciam v oblasti sa názov v nemčine končí slabikou -hau, čo v staršej nemčine znamenalo čistinu vzniknuvšiu vyrúbaním lesa.

História osídlenia[upraviť | upraviť zdroj]

Osídlenie stredného Slovenska nemeckými kolonistami podnietili uhorskí králi, aby rozvíjali ťažbu nerastného bohatstva. V Slovenskom stredohorí, kde sa vplyvom treťohornej vulkanickej činnosti vytvorili ložiská drahých kovov, boli v 13. až 14. storočí založené banské mestá. Dôvodom osídlenia Hornej Nitry vo Fatransko-tatranskej oblasti bola tiež ťažba zlata. Na južných svahoch Malej Magury (najmä medzi obcami Malinová a Chvojnica) sa aj dnes nachádzajú pozostatky ryžovania (s objemom vyťaženej suroviny 4 až 5 mil. m³), ktoré bolo v 14. až 17. storočí tretie najvýznamnejšie po Kremnici a Banskej Štiavnici (aj keď ťažba nikdy nenadobudla banský charakter)[3]. V okolí miest boli neskôr založené na šoltýskom práve obce, obyvatelia ktorých sa popri práci v baniach venovali aj poľnohospodárstvu. [1]

Pre rozmach nemeckého osídlenia malo mimoriadne veľký význam udelenie mestských privilégií Kremnici v roku 1328, čo viedlo k založeniu viacerých nemeckých obcí v okolí Kremnice. Centrom druhej nemeckej oblasti stredného Slovenska bolo Nitrianske Pravno. Obec vznikla začiatkom 14. storočia. V roku 1337 získali privilégiá na ťažbu zlatá viaceré obce na Hornej Nitre, pričom sa spomína aj Nitrianske Pravno. Ťažba zlata bola pravdepodobne impulzom aj na založenie okolitých obcí, v ktorých sa dodnes zachovali stopy po banskej činnosti. Akýsi prechod medzi kremnickou a pravnianskou oblasťou predstavuje najväčšia nemecká obec Handlová. 8. marca 1376  kráľ Ľudovít I. Veľký vydal osadníkovi Henrichovi Krickerovi zakladaciu listinu.[2]

Osídlenie bolo zmiešané, nemecko-slovenské, ale nemecký živel dominoval v kráľovských mestách až do roku 1608, čo bolo charakteristické pre celé Horné Uhorsko, a tak sa iné mestá na severozápadnom a strednom Slovensku založené nemeckými osadníkmi, ako Žilina (Sillein), Banská Bystrica (Neusohl) alebo Banská Štiavnica (Schemnitz), pod pojem Hauerland už nezahŕňajú.

Zoznam obcí[upraviť | upraviť zdroj]

Hauerland

Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemecky hovoriacich obyvateľov.[2] K regiónu Hauerland patrili tieto[1] nemecké obce[pozn 2]:

  1. Vyšehradné (Beneschhau)
  2. Kľačno (Gaidel)
  3. Tužina (Schmiedshau)
  4. Malinová (Zeche)
  5. Handlová (Krickerhau)
  6. Nová Lehota (Neuhau)
  7. Janova Lehota (Drexlerhau)
  8. Kopernica (Deutsch Litta)
  9. Kremnické Bane (Johannesberg)
  10. Kunešov (Kuneschhau)
  11. Krahule (Blaufuß)
  12. Turček (Turz: Niederturz, Oberturz)
  13. Horná Štubňa (Oberstuben)
  14. Sklené (Glaserhau)
  15. Veľké Pole (Hochwies)
  16. Píla (Paulisch)
  17. Brieštie (Beryssth, neskôr Bries)
  18. Hadviga (Hedwig)
  19. Vrícko (Münnichwies)
  20. Chvojnica (Fundstollen)
  21. Nitrianske Pravno (Deutsch Proben)
  22. Solka (Bettelsdorf)
  23. Kremnica (Kremnitz)
  24. Lúčky (Honneshau)

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ V tomto článku na rozdiel od článku Karpatskí Nemci sú obidve oblasti začlenené do Hauerlandu
  2. ↑ Neúplný zoznam. Chýba Kremnica aj Nitrianske Pravno.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c KARPATONEMECKÝ SPOLOK NA SLOVENSKU. Sídelné oblasti [online]. 2012, rev. 2012-05-20. Dostupné online.
  2. ↑ a b c Mária Ďurkovská: História  nemeckého  osídlenia  na území  Slovenska do začiatku 19. storočia, Spoločenskovedný ústav SAV, online Archivované 2019-05-11 na Wayback Machine
  3. ↑ KOĎERA, Miroslav. Topografická mineralógia Slovenska 2, Ko-Seč. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 1990. ISBN 80-224-0102-1. S. 754.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hauerland na českej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hauerland&oldid=7853610“