Július Chovan

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Július Chovan
slovenský pedagóg a univerzitný profesor
Narodenie17. august 1914
Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie17. september 1998 (84 rokov)
Bratislava, Slovensko
Zamestnanietelovýchovný pedagóg
Alma materFilozofická fakulta Karlovej univerzity
RodičiaJúlius Chovan (*1882 – †1915), Mária, rod. Bučeková (*1888 – †1964)
Súrodencibrat Vladimír Chovan (*1913 – †1999)
ManželkaMilota, rod. Piltzová (*1921 – †1949), Viera, rod. Šefranková (*1923 – †1998)

Prof. PhDr. Julius Chovan, (* 12. august 1914, Ružomberok – † 17. september 1998, Bratislava) bol slovenský telovýchovný pedagóg, univerzitný pedagóg.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1921 – 1925 navštevoval ľudové školy v Trenčíne a Liptovskom Mikuláši, 1925 – 1933 študoval na štátnych reálnych gymnáziách v Liptovskom Mikuláši a Trenčíne. Po maturite odišiel študovať do Prahy na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity, kde v roku 1938 promoval. V roku 1937 absolvoval jeden semester na Sorbonne. Doktor filozofie (PhDr.) 1941 v odbore filozofia a pedagogika na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. 1958 docent. V rokoch 1938 – 1939 bol stredoškolským profesorom na Štátnom reálnom gynmńáziu v Skalici, v roku 1939 pôsobil na gymnáziách v Dolnom Kubíne, Martine a Spišskej Novej Vsi, v rokoch 1939 – 1940 bol stredoškolským profesorom na Cvičnom gymnáziu v Bratislave, v rokoch 1940 – 1948 bol lektorom na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (vtedy Slovenská univerzita). V roku 1944 sa zúčastnil SNP, v rokoch 1945 – 1948 prednosta telovýchovného sektoru Povereníctva školstva v Košiciach a Bratislave, 1947 – 1949 bol lektorom na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, 1949 – 1952 pracoval na Ústave pre telesnú výchovu na vysokých školách v Bratislave. V rokoch 1952 – 1984 pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na Katedre telesnej výchovy Vysokej škole ekonomickej v Bratislave, 1952 – 1974 vedúci katedry.[2] V roku 1992 sa stal profesorom pre odbor teória vyučovania telesnej výchovy.[3]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Július Chovan bol jedným z prvých organizátorov telovýchovného hnutia na Slovensku. Bol propagátorom myšlienok sokolského hnutia bratstva, rovnosti a voľnosti. Spolu so svojim starším bratom Vladimírom Chovanom patrili medzi významných členov a podporovateľov Sokola v Trenčíne. Bol aktívnym športovcom (športová gymnastika, atletika, volejbal, korolezectvo) a neskôr trénerom (atletika, basketbal, ľadový hokej). V rokoch 1938 – 1945 pôsobil v odboji proti fašizmu a v SNP. Zakladal partizánske skupiny v oblasti Martina, Liptovského Mikuláša a Banskej Bystrice, pracoval priamo v ilegálnom vojenskom vedení SNP, spolu s Gabrielom Rapošom pripravoval rozhlasové vysielanie Slobodného slovenského vysielača, z vysokoškolákov vytvoril dobrovoľnícku vojenskú jednotku - vysokoškolský strážny oddiel, ktorý bol počas SNP štábnou rotou veliteľstva 1. československej armády na Slovensku.[4]

Jeho rozsiahla vedecká a teoretická práca v oblasti telovýchovy a športu ho priviedla aj k štúdiu diela Ivana Branislava Zocha, spoluzakladateľa Sokola na Slovensku, ktorého právom slovenská historiografia zaraďuje medzi najvýznamnejších slovenských vedcov a pedagógov v 2. polovici 19. storočia a začiatku 20. storočia. Július Chovan sa podrobne zaoberal výskumom života a diela I. B. Zocha. Bol prvým, ktorý systematicky spracoval a zhodnotil jeho dielo.

Po skončení druhej svetovej vojny sa aktívne zapojil do organizovania telesnej výchovy v obnovenej Československej republike. V časoch komunistickej totality bol Július Chovan z politických dôvodov zbavený funkcií a politicky prenasledovaný. Výnimkou bolo len krátke obdobie politického odmäku prerušeného inváziou vojsk Varšavskej zmluvy. Po Nežnej revolúcii sa opäť zapojil do spoločenského života. Vydal viacero prác s reminiscenciami na SNP, úlohe študentov zapojených do povstania a verných demokracii a slobode. Podieľal sa na obnovení hnutia Sokola v novej demokratickej spoločnosti.

Knihy, učebnice (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • CHOVAN, Július. Boj slovenských vysokoškolákov v národnom povstaní. Bratislava: Sväz bojujúcich vysokoškolákov, 1945.
  • CHOVAN, Július. Vysokoškolský strážny oddiel. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1969.
  • CHOVAN, Július. Názvoslovie telesných cvičení a ich triedenie. Bratislava: SPN, 1972.
  • CHOVAN, Július. Dr. Ivan Branislav Zoch k 50. výročiu smrti. [1. vyd.]. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1971.
  • CHOVAN, Julius. Encyklopedista z Jasenovej: život Dr.Ivana Branislava Zocha. Fotogr.Z Archivu Aut. Bratislava: Tatran, 1987. Korene, zv.23.
  • Dr. Ivan Branislav Zoch: Personálna bibliografia. [1. vyd.]. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1972.
  • CHOVAN, Július. Ivan Branislav Zoch 1843 - 1921. Martin: Matica slov., 1993. Metodika a propagácia. Fotosúbory. ISBN 8070902574.
  • ZMETÁK, Igor, Ľubica DRŽKOVÁ, Július CHOVAN, Vladimír CHOVAN, Jela CHOVANOVÁ-SOVOVÁ, Peter MALÍK a Miroslava RYBÁRIKOVÁ. Sokol Trenčín 100 rokov. (Trenčín: Jednota SOKOL Trenčín), 2019. ISBN 9788057011620.

Ocenenia (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1945 – Rad SNP I. triedy
  • 1945 – Československý válečný kríž
  • 1945 – Za zásluhy
  • 1945 – Za chrabrosť
  • 1964 – Pamätná medaila SNP
  • 1968 – Medaila Dr. M. Tyrša

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Encyklopédia Slovenska. Bratislava: Veda, 1978, 2. zväzok, E-J, s. 419. Ebeczky-Juvenel.
  2. ↑ ÁBELOVSKÝ, Ján. Biografický lexikón Slovenska. Martin: Slovenská národná knižnica, 2010, IV., Ch-Kl. s. 54 – 55. ISBN 9788089301577.
  3. ↑ https://www.sportency.sk/encyclopedy/?q=content/chovan-j%C3%BAlius
  4. ↑ https://www.vets.cz/vpm/39066-hrob-julius-chovan/

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Július_Chovan&oldid=7842839“