Jiří Winter Neprakta

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jiří Winter Neprakta
český kresliar, karikaturista, ilustrátor a humorista
Jiří Winter Neprakta
Rod. menoJiří Winter
Narodenie12. júl 1924
Praha, Česko-Slovensko
Úmrtie30. október 2011 (87 rokov)
Praha, Česko
PodpisJiří Winter Neprakta, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jiří Winter Neprakta

Jiří Winter, známy aj pod pseudonymom Neprakta (* 12. júl 1924, Praha  – † 30. október 2011, Praha[1]), bol český kresliar, karikaturista, ilustrátor a humorista.

Studium[upraviť | upraviť zdroj]

Po štúdiách na Reálnom gymnáziu pokračoval na Štátnej grafickej škole. Po vojne študoval niekoľko semestrov na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Karlovej.

II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Winter bol aktívnym účastníkom protifašistického odboja, za ktorý mu bol navrhnutý trest smrti. Na súdne pojednávanie sa nedostavil hlavný svedok a sudca, ktorý nechcel pojednávanie odročovať a bez svedka ho nemohol odsúdiť na trest smrti, znížil trest na šesť rokov v nacistickej väzbe. Tento trest strávil Jiří Winter v bavorskej nacistickej väznici Bernau pri jazere Chiemsee. Podarilo sa mu prežiť a po oslobodení dôjsť z väzenia pešo až do Čiech.

Po vojne sa Jiří Winter zistil len so svojou matkou, jeho otca umučilo gestapo pri výsluchu na Pankráci, zvyšok jeho rodiny zahynul v Osvienčime.

Jiří Winter bol členom Českého zväzu bojovníkov za slobodu a nositeľom medaily za protifašistický odboj. Svojou odbojovou činnosťou sa nikdy nechválil.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Winter bol veľmi plodný autor, ktorý za svoj život nakreslil viac ako 35 000 kreslených vtipov (je uvedený v Guinnessovej knihe rekordov /2001/) a ilustroval stovky humoristických kníh. Venoval sa aj animovanému filmu, knižným ilustráciám a návrhom hračiek. Okrem onoho neuveriteľného počtu 35-tisíc kreslených vtipov a ďalších kresieb v podobne knižných ilustrácií vytvoril Jiří Winter približne 10-tisíc obrázku pre televíziu, pre film, pre reklamný priemysel, bol autorom početných plagátov a letákov.

Svoju umeleckú dráhu zahájil v roku 1948 a po mnoho rokov tvoril umeleckú dvojicu Neprakta s námetárom Bedřichom Kopecným. Neskôr spolupracoval s českým spisovateľom a humoristom Miloslavom Švandrlíkom. Obaja patrili medzi hlavných autorov československého satirického a humoristického časopisu Dikobraz. Spoločne s humoristom Miloslavom Švandrlíkom nakreslil niekoľko kníh o dvoch žiakoch Kopytovi a Mňoukovi.

Roku 1957 sa zúčastnil prvej výstavy skupiny Máj 57.

Jiří Winter začínal ako ilustrátor odborných prírodovedných kníh (pôvodne chcel byť prírodovedcom, nie výtvarníkom), neskôr svojimi ilustroval niekoľko sto kníh zábavných a vedecko-populárnych. Okrem toho sa zaoberal divadelnou aj filmovou tvorbou (návrhy kostýmov, scén, kulis) - z tejto oblasti patrí k jeho najznámejším počinom napríklad film Šialene smutná princezná a Rakev ve snu viděti... alebo divadelné hry Těžká Barbora a Osel a stín. Spolupracoval aj s Laternou magikou na príprave nového programu.

S Janom Werichom Jiřího Wintera nepojila iba dlhoročná spolupráca, ale aj rovnako dlhoročné osobné priateľstvo, práve tak ako s Jiřím Trnkom, s ktorým spolupracoval Jiří Winter v oblasti animovaného filmu. Rovnako sa priatelil aj so spisovateľom Bohumilom Hrabalom, Jiřím Suchým, Miroslavom Horníčkom alebo so zakladateľom a prvým riaditeľom Západočeskej galérie v Plzni Oldřichom Kubou.

Jiří Winter bol tiež autorom niekoľkých komiksov pre deti (a jedným z priekopníkov tohto typu výtvarnej tvorby u nás), neúnavným návštevníkom prírodovedných krúžkov, kde organizoval besedy s deťmi a iniciátorom (a neskôr členom porôt) mnohých prírodovedných súťaží a ďalších aktivít v oblasti poznávania a ochrany prírody. Jeho zásluhou začal študovať prírodovedu MVDr. Přemysl Rabas, terajší riaditeľ ZOO Dvůr Králové nad Labem a aktívny ochranca prírody a životného prostredia, s ktorým sa Jiří Winter pri jednej takejto súťaži zoznámil.

Málo známa a pritom neobyčajne záslužná je tiež Winterova činnosť antropologická, pretože antropológia (spoločne s históriou, orientalistikou a prírodovedou) bola ďalším odborom, v ktorom mal tento renesančný človek neobyčajné znalosti, ktoré aktívne užíval pri svojej práci. Dlhoročná spolupráca s profesorom Emanuelom Vlčkom, naším popredným antropológom svetového formátu, vyústila do série antropologických portrétov našich historických osobností (napr. Karla IV.), ktorých kostrové pozostatky profesor Vlček skúmal. Jedným z najzaujímavejších diel z tejto oblasti je portrét Zdislavy z Lemberka, ktorý Jiří Winter vytvoril na prianie pápeža Jána Pavla II. pre Kongregáciu pre blahorečenie a svätorečenie pred svätorečením vtedy blahoslavenej Zdislavy z Lemberka.

Mimo túto výtvarnú činnosť bol Jiří Winter tiež vynikajúcim orientalistom a zberateľom, ktorého zbierky si často požičiavalo české Národné múzeum v Prahe v aj Náprstkovo múzeum v Prahe na vystavenie.

Na ochrane prírody a životného prostredia sa aktívne podieľal (okrem iného bol niekoľko rokov predsedom pražského Spolku ochrancov zvierat).

Spoločenské hry a hračky Jiřího Wintera[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Winter pre deti navrhoval stolové hry, hračky (napr. populárne hojdacie koníky a hojdacie kohúty, ktorí sa v nezmenenej podobe vyrábajú viac ako pol storočia. Magnetická križovatka

  • Raketou do vesmíru
  • Dobývanie hradu
  • Obrázkové loto
  • Záhradná reštaurácia
  • Veselé cestovanie Spejbla a Hurvínka
  • Zber liečivých bylín
  • Kto inému jamu kopá
  • Smolíček pacholíček
  • Detektív
  • Dlhý, Široký a Bystrozraký
  • Dedko automobil
  • Ostrov pokladov
  • Rozprávkový kubus (6 rozprávok)
  • Hojdací kohút
  • Hojdací kôň
  • Hojdací slon

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 1. mája 1981 bol Jiřímu Winterovi udelený titul Zaslúžilého umelca; paradoxne napriek tomu, že komunistický režim ČSSR mu strpčoval život, napríklad pre jeho spoluprácu s Miloslavom Švandrlíkom na knihe Čierni baróni.

V máji 1983 bola Jiřímu Winterovi udelená Cena národného výboru hl. m. Prahy za "spoločensky angažovanú tvorivú prácu v oblasti karikatúry a kresleného humoru".

1. mája 1988 udelila salónna akadémia kresleného humoru Jiřímu Winterovi čestný titul HUDr. (Doctor Humoris Causa).

16. marca 2001 bol do Českej databanky rekordov zaevidovaný údaj o vytvorení českého rekordu Najviac uverejnených kreslených vtipov. Certifikát bol Jiřímu Winterovi slávnostne odovzdaný 9. júna 2001 v rámci 11. ročníka festivalu Pelhrimov - mesto rekordov.

V roku 2004 udelila Česká únia karikaturistom Jiřímu Winterovi Rád biele opice za celoživotný prínos českej karikatúre.

Neoprávnená evidencia ŠtB[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2010 sa objavila neoverená správa o spolupráci Jiřího Wintera s ŠtB s krycím menom Gráf.[2] Jeho evidencia v archívoch ŠtB bola predmetom súdneho rokovania, podľa rozsudku bol v materiáloch bývalej Štátnej bezpečnosti evidovaný neoprávnene[3].

Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2022 bol založený Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty, ktorého účelom je sústredenie a ochrana všetkého diela Jiřího Wintera – Neprakty a jeho zbierok, starostlivosť o ne, rozširovanie zbierok nákupy, prezentácie formou výstav, besied, komentovaných prehliadok a projekcií a založenie a prevádzkovanie múzea Jiřího Wintera - Neprakty s doplnkovými expozíciami o histórii Orechovky a jej osobnostiach, najmä o prvom vlastníkovi vily architektovi Aloisovi Kubičkovi.

Spomienkové akcie na Jiřího Wintera - Nepraktu[upraviť | upraviť zdroj]

Nadačný fond Jiřího Wintera - Neprakty sa rozhodol pripojiť k pravidelným spomienkovým akciám pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty, ktoré organizuje jeho manželka Daniela (dcéra Oldřicha Kuby, zakladateľa a prvého riaditeľa Západočeskej galérie v Plzni).

24. apríla – pri príležitosti sviatku Sv. Juraja

12. júla – pri príležitosti dňa narodenia Jiřího Wintera – Neprakty (* 1924)

30. októbra – pri príležitosti dňa úmrtia Jiřího Wintera – Neprakty (+ 2011)

Správa pražských cintorínov organizuje komentované prechádzky Olšanskými cintoríny s názvom "Maliari a výtvarníci." V rámci týchto prechádzok sa účastníci zastavujú tiež pri hrobe Jiřího Wintera - Neprakty a Bedřicha Kopecného, ​​ktorý sa nachádza neďaleko novej obradnej siene Olšanských cintorínov v úseku IX, oddelenie 10a, hrob č. 23.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.novinky.cz/kultura/248891-zemrel-slavny-cesky-kreslir-jiri-winter-neprakta.html?ref=boxF
  2. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2011-10-31]. Dostupné online. Archivované 2006-05-09 z originálu.
  3. Blud o spolupráci Jiřího Wintera s STB. | Neprakta [online]. www.neprakta.com, [cit. 2022-03-28]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]