Karel Kachyňa

	Karel Kachyňa
	; český
Narodenie	1. máj 1924; Vyškov Česko
Úmrtie	12. marec 2004 (79 rokov); Říčany, Česko
Odkazy
Commons	Karel Kachyňa
	Biografický portál

Karel Kachyňa (* 1. máj 1924, Vyškov – † 12. marec 2004, Říčany) bol český filmový a televízny režisér.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1947 až 1951 študoval FAMU. Najskôr sa venoval tvorbe dokumentov, neskôr už výhradne réžii filmov a do istej miery aj televíznych seriálov.

V polovici päťdesiatych rokov sa preslávil filmami Král Šumavy a Práče, neskôr sa jeho tvorba priblížila k tvorbe českej novej vlny (Ať žije republika, Kočár do Vídně alebo Ucho). Kachyňove filmy zo šesťdesiatych rokov boli často výrazne kritické voči komunistickému režimu (Ucho, Noc nevěsty) a preto boli po nástupe normalizácie zakázané. Kachyňa bol nútený točiť filmy vyhovujúce svojím obsahom vládnucej komunistickej moci. Aj napriek tomu jeho tvorba zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov spravidla výrazne prevyšuje dobový priemer. Mnoho z jeho filmov taktiež patrí k najlepším českým a československým filmom vôbec (Ucho, Zlatí úhoři, Pozor, vizita!, Smrt krásných srnců, Kráva) a to aj napriek tomu, že mali často obmedzený rozpočet či boli pôvodne určené iba pre televízne obrazovky.

V roku 1999 prevzal na MFF Karlove Vary zvláštnu cenu za celoživotný prínos svetovej kinematografii. V roku 1995 získal ocenenie Český lev za celoživotný umelecký prínos českému filmu.

Umelecký profil[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšou devízou Karla Kachyňu je presné a výrazné postihnutie psychológie postáv. Často zachytáva banalitu, bežné ľudské osudy. Zaujíma ho svet outsiderov a stroskotancov. Naopak je mu vzdialená hocijaká glorifikácia a okázalosť. Prakticky nikdy nesfilmoval klasický životopisný film zobrazujúci životy významných osobnosti. Výnimkou je postava Alexandra Dumasa. Ani tu však nezveličuje, ale popisuje úplne nesentimentálne. Jeho filmy sa často odohrávajú v nemocničnom prostredí (Pozor, vizita!, Sestřičky, Počítání oveček). Zvláštnu rolu v nich hrá tiež zobrazovanie detstva, prvých lások a citovej nezrelosti (Duhová kulička, Vlak dětství a naděje, Městem chodí Mikuláš, Lásky mezi kapkami deště). Mnohé vojnové filmy spracovávajú zložitú a nejednoznačnú problematiku vzťahu k nepriateľovi (Kočár do Vídně). Hoci mnoho Kachyňovych diel obsahuje komediálne prvky, je ich vyznenie spravidla smutné. Súhrnne možno jeho tvorbu charakterizovať ako lyrická komorná psychologická dráma. Výrazný je súcit s postavami a hľadanie koreňov, ktoré ich formovali. Veľmi časté je preto spracovanie námetov z nedávnej minulosti, napríklad z obdobia druhej svetovej vojny či z päťdesiatych rokov.

Základnou režisérskou metódou Karla Kachyňu je chronologické zaraďovanie jednotlivých, naoko izolovaných scén, mnohokrát zobrazovaných v pomerne rýchlom tempe, ktoré postupne tvoria základnú dejovú linku. Sám režisér nehodnotí. Ako by bol obyčajným pozorovateľom, či skôr autorom otázok. Využíva pritom spravidla výrazný strih a kontrastné striedanie komickosti a tragických situácií. Touto metódou, bežnou pri tvorbe dokumentov, Kachyňa nadväzuje na svoje dokumentárne začiatky.