Kopala studienku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kopala studienku je slovenská ľudová pieseň.

Jej melódiu Janko Matúška roku 1844 odporučil pre svoj hymnický text Nad Tatrou sa blýska, s ktorým sa neskôr stala oficiálnou hymnou Slovenska, napred ako druhá časť česko-slovenskej hymny, neskôr ako samostatná slovenská hymna.

Koncom 19. storočia melódiu piesne zaznamenal vo svojej zbierke ľudových piesní Miloslav Francisci.[1]

Začiatkom 20. storočia podľa jej melódie zložil Béla Bartók ôsmu skladbu v zbierke Desať ľahkých klavírnych skladieb (10 Easy Pieces, Sz.39, BB 51, v origináli Tíz könnyű zongoradarab) z roku 1908. Bartók v tejto zbierke skladbu uvádza ako „slovenská ľudová pieseň” ale pod názvom jej maďarského textu „Azt mondják, nem adnak engem galambomnak” („Hovoria, že mi nedajú moju holubičku”). S týmto textom je pieseň dodnes známa v Maďarsku. V Maďarskej etnografii (A magyarság néprajza, 1933-43) sa o nej uvádza, že takýto typ melódií je v maďarskom folklóre veľmi zriedkavý a že piesne ako „Azt mondják, nem adnak...” sú nespochybniteľne slovenského pôvodu.[2]

Bartók sa v rokoch 1906-18 venoval zbieraniu slovenských ľudových piesní a v knihe Slovenské ľudové piesne[3] zaznamenal dve ďalšie verzie tejto piesne, každú s mierne odlišným slovenským textom a melódiou.

Text[upraviť | upraviť zdroj]

Ani v súčasnosti neexistuje jedna dominantná verzia textu piesne – v rôznych krajoch je ešte stále rozšírené množstvo variantov.[2] Aj verzie naspievané profesionálnymi interpretmi majú rôzne odchýlky v texte. Najbežnejšie sa v zbierkach uvádza a spieva prvých 3-5 sloh, niektoré verzie ich však uvádzajú až 12.[4]

moderný text[4] moderný text[2] Mlynky, 1960[2] Poniky, 1916[3]

/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Aká je hlboká,
taká je široká,
skočila by do nej. :/

/: Kopala studienku,
pozerala do nej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila by do nej. :/

/: Pri stuďenke stála,
pozírala do ňéj. :/
/: Či je tak hlboká,
jako je široká,
skočila bi do ňéj. :/

/: Kopala stuďienku,
pozerala do ňej. :/
/: Či je tak hlboká,
ako je široká,
skočila bi do ňej. :/

/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Povedzže mi milá,
holubienka sivá,
kohože si panna? :/

/: A na tej studienke
napájala páva. :/
/: Milý sa spytuje,
milý sa spytuje,
čieho je to pána. :/

/: Pri stuďenke stála,
napájala páva. :/
/: Povedz mi, má milá,
holubenka sivá,
keráho si pána? :/

/: A na tej stuďienki
napájala páva. :/
/: Povedzže, mámilá,
holubička sivá,
kerího si panna? :/

/: A ja ti nepoviem,
lebo sama neviem. :/
/: Prídi na večer k nám,
mamky sa opýtam,
potom ti ja poviem. :/

/: A ja ti nepoviem,
lebo sama neviem. :/
/: Príď na večer do nás,
príď na večer do nás,
ja sa mamky dozviem. :/

/: A já ťi ňepovím,
lebo sama ňevím. :/
/: Dójďi ti večér k nám,
mamki sa opítám,
potom ťi já povím. :/

/: A ja ťi ňepoviem,
ľebo sama ňeviem. :/
/: Príďi na večer k nám,
mamki sa opítam,
potom ťi ja poviem. :/

/: A keď prídeš do nás
na vranom koníčku, :/
/: uviaž si ho u nás,
uviaž si ho u nás,
na našu jedličku. :/

/: Došel ón večér k nám
na vraném koňíčku. :/
/: Privázal si koňa,
privázal si koňa
na našú jedličku. :/

/: Prišiou mi on, prišiou,
na vrannom koňíčku. :/
/: Uviazau si koňa,
uviazau si koňa,
o našu jedľičku. :/

/: Tá naša jedlička
pekne vyrastená, :/
/: či v zime, či v lete,
či v zime, či v lete,
vždycky je zelená. :/

/: Tá našá jedlička
je blahoslavená. :/
/: Či v léťe, či v zime,
či v léte, či v zime,
ždicki je zelená. :/

/: A tá naša jedľa
preblahoslavená, :/
/: či v zime, či v ľeťe,
či v zime, či v ľeťe,
naveki zeľená. :/

Verzia zaznamenaná v Mlynkoch začína druhou slohou, slohu končiacu „skočila bi do ňéj” má až ako poslednú. V tabuľke ju kvôli názornosti uvádzame na jej bežnejšom mieste.

Niektoré verzie piesne neopakujú celú druhú časť slohy.[2][3][4] Napríklad namiesto dvakrát opakovaného „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej” sa v nich len raz spieva „aká je hlboká, taká je široká, skočila by do nej, ej, skočila by do nej”. Tieto verzie sa melodicky mierne líšia od súčasnej slovenskej hymny.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. FRANCISCI, Miloslav. Trávnice. Sošit I. 100 slovenských národních piesní.. 1. vyd. [s.l.] : Ján Francisci, Lith. ústav Engelmanna a Mühlberga v Lipsku., 1892.
  2. a b c d e PAPUČEK, Gregor. Slovenská hymna korení v duši národa [online]. www.oslovma.hu, 2023-07-10, [cit. 2024-05-17]. Dostupné online.
  3. a b c BARTÓK, Béla. Slovenské ľudové piesne [online]. Hudobné centrum, 2019, [cit. 2021-06-03]. Kapitola 585. Kopala stuďienku, s. 216. Dostupné online. ISBN 978-80-89427-43-7.
  4. a b c JURČI, Miroslav. Pesničky pre všetkých [online]. [Cit. 2024-05-17]. Kapitola Kopala studienku, pozerala do nej. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]